dec 242014
 

Aký bol pre nás práve ukončený Advent? Advent ako čas prípravy, ktorý nám Boh doprial a daroval… V čom sme sa prežívaním Adventu 2014 pripravili na Vianoce ktoré práve znovu začínajú? Čo sme objavili na Bohu, na sebe, na dobe, skrátka na živote? Čo od sviatkov Narodenia Pána očakávame tentokrát?

Aj tohto roku som vstúpil do Adventu so snahou spomaliť tempo života, ktoré mám. Chcel som – obrazne aj doslovne povedané – posvietiť si na to, kde sa mi život stráca medzi prstami a prečo som taký zavalený všelijakou agendou. Letné sťahovanie do novej farnosti mi toto predsavzatie ako iste uznáte vôbec neuľahčilo. Ale každý môžeme mať nejaké výhovorky…

Obrovskou pomocou v príprave na Vianoce je mi vždy cesta symboliky adventného venca. Okrem toho, že ho máme v kostole, každý ho môžeme používať aj doma. Je to pre mňa symbolom (nie dekoráciou), ktorý ma pozýva do času modlitby. Je to pomoc, mám ho na očiach. Určite sa snažíme s Bohom žiť podvedome stále, ale toto je výzva mať čas len pre Neho. Čas na veci medzi mnou a Ním alebo ešte viac na Jeho dialóg s tým, čo ja žijem. To postupné dorastanie do Svetla; neustály zápas s tmou; to umenie ako sa my ľudia môžeme zapaľovať Božím svetlom; to tajomstvo ako zapaľovať tých okolo nás; to duchovné napätie medzi tým ľudským (vosk sviece) a tým Božím (knôt) v nás. Koľko inšpirácie na prežívanie toho neviditeľného…

Nechcem zdržovať; hoci tento úvod chce byť aj akýmsi pokáním za jednu zabudnutú kázeň, ktorú som nestihol napísať na 2. adventnú nedeľu. Prežívali sme vtedy vo farnosti prvé hody po mnohých rokoch a tak prosím o prepáčenie. Zároveň je tento úvod aj akousi parafrázou na to známe slovenské: „keď sa ťa zima opýta….?“ v zmysle: Keď sa ťa Boh cez Vianoce opýta na to, čo si robil v Advente…?

Advent môže mať teda svoj výstup, objavenie toho, čo sa neskôr mení na očakávania Vianoc. Aký je teda výstup môjho Adventu – Prípravy a aké sú moje očakávania? Nie iba od sviatkov Narodenia Pána, ako som to naschvál použil v závere prvého odseku, ale aké sú moje očakávania od Pána počas prežívania sviatkov Jeho narodenia? Na čo si ma On počas Adventu pripravoval?

Moje očakávanie má 2 rámce: prvým je moment príbehu Edity Steinovej, židovky, neskôr karmelitánky Terézie Benedikty z Kríža, svätej patrónky Európy. Keď prežívala jedny zo svojich prvých Vianoc ako pokrstená, nemohla spať. Celú noc bdela a hoci za ňou prichádzali jej blízki a pozývali ju oddýchnuť si, odpovedala niečo v zmysle: …kto by dnes mohol spať v takú noc, kedy sa Boh stal človekom?!? Úžas, ktorý ju prenikal bol silnejší než únava a túžba po oddychu. Takýto úžas túžim prežiť; chcem ho hľadať a prosím o milosť zhora, pretože viem, že odtiaľ to prichádza. Druhým rámcom je postreh jedného českého súčasného filozofa o rozdielnosti slávy, ktorú ohlásia vo svätú noc anjeli ako  „Gloria Dei“ a slávou, ktorú môžeme vidieť v rozmere „celebrita“. Aj jeho komentár k tomu, že v náboženstvách môže oslava Boha ako „celebrity“ na chvíľu vylepšiť štatistické údaje o živote cirkvi. Uvedomujem si pravdivosť tejto výzvy aj nebezpečenstvo, ktoré nám často nenápadne mení ohlasovanie Boha na show o bohu. A k tomu by sa dalo premýšľať hodne o sláve ako produkte, na ktorú si aj my ľudia cirkvi radi potrpíme a ktorá možno je len náhražkou za to, že sme slávu Boha (Gloria Dei) nenašli a na ďalšie hľadanie sme rezignovali.

To všetko ma vedie ku slovu, ktoré dnes v noci zaznie v druhom čítaní z listu sv. apoštola Pavla Títovi a nech je adresované nám všetkým: „Milovaní, zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ Tit 2,11-13

Nech nás prostredníctvom oslavy svojho narodenia Pán sám vychováva a vedie životom: k úžasu nad tým, aký je a čo koná; a ku hľadaniu Jeho ozajstnej slávy.

Sliač 24. decembra 2014