feb 122006
 

Jeden nešťastník stroskotal na opustenom ostrove. Spočiatku mal nádej, že sa odtiaľ dostane a rozličnými spôsobmi dával signály lodiam, ktoré sa plavili v diaľke. Nikto si ho však nevšimol. Blížila sa zima a preto musel myslieť na nejaký príbytok, kde by prečkal do jari. Holými rukami, si horko ťažko postavil  malú drevenú chatrč. Nebolo to ktovie čo, ale aspoň niečo, čo by ho chránilo pred zimou. Ale beda! Raz v noci si založil oheň, aby sa trochu ohrial, zdriemol a bolo neskoro. Chatrč sa chytila a zhorela do tla. Ledva stačil vybehnúť. Bolo to strašné. Zúfalá situácia. Najstrašnejšia noc jeho života. Ale aké krásne bolo ráno, keď sa rozodnilo a zbadal neďaleko ostrova loď, ktorá spúšťala čln a kapitán s niekoľkými námorníkmi plávali k brehu. „Prišli sme pre vás.“ „Ako ste mohli vedieť, že som tu?“ „Videli sme obrovský oheň, ktorý ste založili…“

Aj evanjelium nám rozpráva o jednom stroskotancovi. On nebol na ostrove, žil medzi ľuďmi, ale ďaleko od nich. Mal na koži opuchliny, bol malomocný. Musel mať roztrhnutý odev, neupravené vlasy, zakrytú bradu a musel volať: nečistý, nečistý. Musel bývať sám mimo tábora. Vieme si predstaviť väčšie stroskotanie, väčšie nešťastie? Byť sám na ostrove je niečo strašné, ale byť sám uprostred ľudí je niečo oveľa strašnejšie. Zúfalstvo, bieda a utrpenie je však oheň, ktorý priťahuje Krista. Jedného dňa pri ostrove malomocného človeka zakotvila loď Božieho milosrdenstva. Jej Kapitán priplával, pretože videl oheň ľudskej, beznádejnej bolesti a malomocenstvo hneď zmizlo: Chcem, buď čistý

Ako ľahko človek v živote stroskotá. Ako ľahko sa dostane na opustený ostrov. Aj keď je okolo neho veľa ľudí, aj keď žije v strede Európy, aj tak môže byť stroskotancom, aj tak môže byť sám. Vysiela okolo seba zúfalé signály a nikto si ho nevšíma, nikto nepripláva k jeho brehom. Každý má svoj smer, svoj cieľ. Ľudí, ktorých cieľom sú iní ľudia je stále menej. Človek sa vtedy uzatvára do seba, stavia si svoje domčeky v ktorých by prečkal do smrti. Ale nakoniec mu aj tie zhoria. Zúfalá situácia, smutný život. No nie nezmeniteľný. Loď s Ježišom Kristom na palube je stále neďaleko nás. Noci života bývajú strašné, ale po nich nasledujú krásne svitania. Niekedy stačí iba zdvihnúť oči a zbadáme, že pomoc je neďaleko nás. Nasadnime na loď Kristovho milosrdenstva. A keď sa už na nej budeme plaviť po mori života, nezabudnime na príkaz Kapitána, aby sme upierali zrak na more, lebo je veľa nešťastných ľudí, ktorí vysielajú signály, volajú o pomoc. Je totiž jedno oveľa horšie nebezpečenstvo ako zostať sám na opustenom ostrove: plaviť sa na Kristovej lodi a nevšímať si tých, ktorí na nej ešte nie sú.Keď raz budeš s Kristom, nezabudni…