nov 152015
 

Každého z nás láka tajomstvo. Chceli by sme to byť práve my, ktorí ho odhalíme. Najmä vtedy, keď sa nám zdá, že sme mu blízko na stope. Stačilo by hádam niekomu nazrieť ponad plece alebo popod pazuchu. Veci sa komplikujú ale tým, že to tajomstvo je otázka: kedy bude koniec sveta a ten Niekto, kto jediný o tom vie, je Boh.

            Počas uplynulého týždňa sa v Božom slove učeníci pýtali Ježiša kedy a kde príde Božie kráľovstvo. A on im dal trefné odpovede: na otázku kedy odpovedal teraz a nepozorovane. Na otázku kde povedal všade a viditeľne. Dnešné evanjelium zdanlivo naberá podobný smer a pre mnohých chce riešiť apokalyptické časy. A predsa Ježiš hovorí najprv o udalostiach, ktoré sa stanú, kým sa nepominie pokolenie, ktoré je okolo neho. Nakoniec posúďme sami z rozprávania podľa Marka:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.
Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.
Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“

O akých dňoch to Ježiš hovorí? O akých anjeloch, ktorých posiela? O akých nebeských úkazoch? V prvých časoch Cirkvi bolo kresťanov toľko, že sa nerátali ani na percentá iba na promile. A predsa, keď sa stali tými anjelmi, ktorí boli poslaní zhromažďovať Ježišových vyvolených zo štyroch strán sveta, začali padať z náboženského neba bohovia slnka, mesiaca a hviezd a akýchkoľvek prírodných úkazov. Neobstáli, lebo videli prichádzať Syna človeka. Prinášali ho pokrstení svojím novým životným štýlom. Veľkou mocou dobra a veľkou slávou lásky. Mnohé pohanské chrámy osireli, pretože ľudia ktorí stretli Krista a objavili Kým je, rozhodli sa opustiť starý svet a vstúpili do nového života, ktorý im Ježiš ponúkol. Zopár bláznov, ktorí menili vtedajší svet, lebo naplno verili v niečo alebo lepšie povedané v Niekoho.

            Svet od Ježišových čias skončil mnohokrát. Koniec jedného často sprevádzalo plno hrôz, aby na ňom povstalo niečo nové. Tak napríklad pre židov (a určite niektorých aj s Ježišovho pokolenia) bol koncom sveta rok 70, kedy rímsky cisár Vespazián dobyl Jeruzalem a zbúral chrám. Prestala obeta, ktorá sa prinášala bez prestávky stáročia. Alebo rok 135, kedy potlačením povstania Bar Kochbu, Rimania zlomili posledné zvyšky židovského odporu proti svojej okupácii. Koncom sveta bol aj rok 476, kedy zanikla západorímska ríša a mnohí tento rok pokladajú za koniec staroveku. Alebo rok 1453, kedy bol Osmanmi dobytý Konštantínopol a zanikla byzantská ríša, čo mnohí pokladajú za koniec stredoveku.

            V našich časoch bol koncom jedného sveta 17. november 1989, kedy skončil svet diktatúry a začalo ťažké učenie sa ako žiť slobodu. Dodnes s mnohých predmetov prepadáme a musíme znovu a znovu opakovať ročník…
Alebo v tomto tisícročí 11. september 2001. My všetci, ktorí sme mali ten dar stáť na Dvojičkách, keď sme ich videli padať, uvedomili sme si, že svet ako ho poznáme znovu v niečom končí.

            S veľkým smútkom som sledoval v noci z piatka 13. na sobotu 14. novembra teroristické udalosti v Paríži. Tiež zopár bláznov; ktorí však uverili v Zlo a tak ho so sebou prinášajú. Šíria smrť a prelievanie krvi. Pre mnohých to bude príležitosť hádzať všetko, čo sa týka viery a náboženstva do jedného vreca. Ale to by bolo azda niečo podobné ako mýliť si záchrannú vestu s vestou samovražednou… Ježiš nás učí, že dobro a zlo nie sú rovnocenní súperi. Najmä odvtedy nie, čo zomrel za svet a zachránil ho raz navždy. Ale aj nám zveril náš podiel na ochrane záchrany sveta. Verím, že platí o zle: zlo vždy ničí aj seba samé (Nech je Boh milostivý tým ôsmim, ktorí to majú z veľkej časti na svedomí.) a zlo je vždy príležitosťou, aby sa ukázala sila dobra. A tak Bohu vďaka za všetky tie prejavy solidarity a odvahy, ktoré sa objavujú po celom svete. V tú noc, z piatka na sobotu skončil jeden európsky svet. Modlím sa k Bohu za to, aby nový svet, ktorý sa práve rodí, dokázal bez pomstychtivosti vychovávať ľudí k odvahe postaviť sa každému terorizmu a každej nenávisti s múdrosťou a bez zovšeobecňovania. Bože, daj nám múdrosť. Potrebujeme ju na to, aby sme vedeli správne nastaviť rozhranie medzi slobodou a bezpečnosťou. A chráň nás od zovšeobecňovania. Aby sme v skupinách ľudí vždy mali chuť spoznávať konkrétneho človeka. Tak nám, Pane, pomáhaj. A tým, ktorí zahynuli v Paríži a hynú aj na mnohých ďalších miestach sveta, ktorého tvárnosť sa míňa, nech je dopriate žiť v Tvojom pokoji a Tvojom svetle.