máj 172007
 

Milí bratia a sestry,
predstava Izraelitov o tom, ako by mohlo vyzerať Božie kráľovstvo, bola veľmi jasná, konkrétna. Mysleli si, že Mesiáš, ktorý prišiel na svet a ktorého poznali ako takého, bude aj naďalej robiť divy, rozmnožovať chlieb, uzdravovať chorých a odpúšťať hriechy. Konečne by sa vyslobodili spod útlaku všetkých a všetkého. Pán Ježiš sa však usiloval, aby ich z tohto omylu vyviedol. On mal tiež svoju predstavu – malo to byť duchovné kráľovstvo, v ktorom bude on jediným vládcom a všetko ostatné mu bude podriadené. Práve dnes máme ten deň, keď si pripomíname, že zasadol po pravici Boha – ako píše Lukáš v oboch svojich knihách – v evanjeliu aj v Skutkoch. Počas svojho života tu na zemi si Ježiš vyvolil apoštolov, okrem toho chodili s ním a počúvali ho mnohí ľudia. On ich poúčal, hovoril im, čo je správne, čo a ako treba robiť, aby to bolo v poriadku a v súlade s Božím plánom. Napriek tomu aj dnes počujeme otázku, z ktorej vidno, že ho nepochopili: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ Neviem, ako sa Ježiš pri tom cítil. Toľko ich poúčal, toľko do nich investoval a oni nie sú schopní to pochopiť. Znova sa ich snaží priviesť na správnu cestu – starajte sa o to, aby ste mi boli dobrými svedkami, aby ste šírili moje slovo až na kraj zeme. Toto je vaša jediná povinnosť a ostatné nechajte na mňa. Podporujú ho v tom aj anjeli, ktorí zastali pri zhromaždených a pripomínajú im – nehľaďte toľko do neba, Ježiš odišiel k svojmu Otcovi a vy mu musíte veriť.

Bratia a sestry, ako sa my často podobáme tým ľuďom, ktorí odprevádzali Ježiša! Sme dychtiví po senzáciách a málokto dokáže žiť v tichosti a vydávať svedectvo o evanjeliu… Aj my by sme radšej mali život, v ktorom sa žije dobre, bez problémov, v ktorom nás stále niečo príjemne prekvapuje… Po rozumnej úvahe však prídeme k tomu, že sa to nedá. Že život je neustály boj a neustále rozhodovanie medzi dobrým a zlým. Pán Ježiš nám dal pozvánku. Aj my môžeme vystúpiť a vystupovať do neba, stále, vlastne vždy vtedy keď sa rozhodujeme… Každé rozhodnutie pre dobro, pre neho je krôčik o stupienok vyššie, k nemu. Naopak, každé rozhodnutie pre zlo je krokom späť.

O jednom židovskom rabínovi sa hovorilo, že každý deň pred rannou modlitbou vystupuje do neba. Istý protivník sa z toho smial a raz sa rozhodol ho sledovať, aby sa dozvedel, čo je na tom pravdy. Videl, že rabín, oblečený v pracovnom odeve, ide do lesa. Protivník ho nasledoval. Tam videl, ako rabín zberá drevo, seká ho na drobno a nakoniec ho odnáša preč. Prišiel až k domu jednej starenky. Protivník sa cez okno pozeral, čo robí dnu. Tam ho videl, ako si kľakol ku sporáku, zakúril a postaral sa o ňu, bola totiž chorá, ležala. Potom sa išiel modliť. Keď sa ľudia protivníka pýtali, ako to skutočnosti je, odpovedal: „On chodí vyššie ako do neba.“

Bratia a sestry, pamätajme, že každý náš skutok hovorí o tom, kam chceme ísť a aj nás skutočne posúva buď k jednému alebo k druhému.