dec 252007
 

Milí bratia a sestry,
je pre nás prirodzené, že stretávame a poznávame nových ľudí. Deje sa to kdekoľvek a kedykoľvek – pri náhodnom stretnutí, v práci, v susedských vzťahoch. Človeka môžeme poznať aj z médií alebo z počutia. Sú ľudia, ktorých sme radi spoznali, naopak sú ľudia, od ktorých bočíme. Jedno je isté: keď sa človek s niekým zoznamuje, nie je si celkom istý, čo z tohto zoznámenia vzíde. Nevieme totiž, ako nás tá druhá strana prijme. Či sa poteší a budeme priatelia alebo naopak.

Všetci ľudia, o ktorých sme počuli v evanjeliu, sa práve zoznámili s im dovtedy neznámym človekom, s tým, ktorý sa práve narodil. Tak boli na tom Jozef a Mária, boli na tom tak pastieri a aj všetci tí, ktorí počuli radostné rozprávanie pastierov o tom, čo zažili.

Z toho, ako je napísané dnešné evanjelium, je zrejmé, že Mária s Jozefom a pastieri tohto neznámeho človeka s radosťou uvítali. Prijali ho. Obaja jeho rodičia sa naň istotne veľmi tešili, a tak ich určite trápila situácia, do ktorej sa dostali nie vlastnou vinou. Nemohli mu poskytnúť také pohodlie, aké by sa patrilo. A bolo to práve preto, že v Betleheme ich nikto nemohol (alebo nechcel?) prijať. Nemali sa kam uchýliť. Nebolo pre nich miesta. Ani v hoteloch ani v nocľahárňach, ani v hostincoch, ani v súkromných domoch. Nebolo vraj miesta. Naozaj? V celom Betleheme nebolo ani jediné miesto? Skôr sa zdá, že nebolo pre nich miesta ani v ľudských srdciach. Nuž, aj to je reakcia na spoznanie nového človeka. Neprijatie. Pre Máriu a Jozefa to muselo byť veľmi bolestné. Vedeli, že má prísť na svet Boží Syn, o to viac ich muselo mrzieť, že mu nemôžu poskytnúť ani tú základnú dôstojnosť. Máme tu teda pred sebou dva základné ľudské postoje, ktoré sú zjavné pri spoznávaní nových ľudí: prijatie a neprijatie. Pred dilemu „prijať či neprijať“ sme postavení vždy a rozhodnúť sa tiež musíme vždy sami, v slobode. Nie je to jednoduché. S každým rozhodnutím berieme totiž na seba aj záväzky a vystavujeme sa aj účinku následkov. Preto si človek radšej dvakrát všetko rozmyslí, aby nemusel potom ľutovať.

Pred dilemou prijať či neprijať Božieho Syna a s ním aj jeho posolstvo stojíme aj dnes. Budeme pred ňou stáť aj zajtra, pozajtra, budúci týždeň i budúci rok. Neustále. Boh prichádza k nám. My často cítime jeho prst, ktorý pôsobí – či už v radostiach alebo bolestiach. Vieme dobre, že spoznávať a prijímať Boha, jeho slovo, jeho evanjelium nie je „med lízať“ – ako sa hovorí. Niekedy je to dosť horké, či trpké. Preto takéto rozhodnutie si vyžaduje aj kus odvahy a sebazáporu.

Dnešný sviatok Narodenia Pána je pre nás radostnou a príjemnou udalosťou. Všetci radi oslavujeme túto veľkú udalosť. Ak by mal život s Kristom pozostávať z takýchto príjemných chvíľ, asi by sme neváhali ani chvíľu. Vieme však, že nie vždy je to tak. Že život pozostáva možno väčšinou z chvíľ neradostných, ťažkých. Bratia a sestry, no povedzme si úprimne: komu pripisujeme to, že trpíme, že sa nám nedarí, že je toľko zla vo svete? Často počujeme alebo sa aj pýtame: Kde je ten Boh, keď dopustil toľko zla vo svete? Prečo to musíme trpieť? Zvláštne, bratia a sestry. V ťažkých chvíľach akoby sme spoznali, že ich pôvodcom je Boh, no vo chvíľach radostných máme tendenciu na neho zabudnúť a už vôbec nám nepríde na rozum, že to on nás požehnáva a dáva nám do daru mnohé veci, ktoré považujeme často za samozrejmosť.

Muž, ktorý sa nedávno obrátil na vieru, sa rozprával raz s jeho neveriacim priateľom. Ten sa ho pýtal: „Ty si sa teda obrátil na kresťanskú vieru?“ „Áno.“ „Teda musíš niečo vedieť o Kristovi. Povedz mi, v akej krajine sa narodil?“ „Neviem.“ „Koľko mal rokov, keď umrel?“ „Neviem.“ Koľko povedal kázní počas svojho života?“ „To tiež neviem.“ „Ty teda temer nič nevieš o Kristovi, ktorému si uveril!“ „Áno, máš pravdu, hanbím sa za to. Neviem o ňom veľa. Ale toľko viem, že pred troma rokmi som bol pijan. Mal som dlhy. Rodina sa mi rozpadávala. Žena a deti mali strach zo mňa, keď som sa vracal domov. Teraz som prestal piť, dlhy nemám a žena s deťmi sa tešia, keď sa mám vrátiť domov. Toto všetko pre mňa urobil Kristus. To viem.“

Bratia a sestry, poznávajme Krista v pôsobení okolo nás. Vnímajme to, že prišiel na svet, aby aj nás zachránil. Uvedomme si, koľko nám toho v živote dal – rodinu, zdravie, strechu nad hlavou a veľa iných väčších i menších dobrodení. V dnešný deň sa radujeme z jeho narodenia, z jeho príchodu na svet. Radujme sa aj zo všetkých jeho – možno nenápadných – požehnaní a poďakujme za všetko to, čo nám dáva. Nech je vo všetkom on sám oslávený. Amen.