Meniny oslavuje , zajtra má meniny

Ježiš a smrť

Ježiš a smrť
16.03.2018 sarkat

Pred cukrárňou stálo dievčatko, pozeralo do výkladu na koláče a plakalo. Istý pán, ktorý šiel okolo a mal dobré srdce sa mu prihovoril: Neplač, ja ti kúpim nejaký koláč. A ona sa naň cez slzy pozrela a hovorí mu: Ja neplačem preto, že nemám peniaze, ale preto, že už nevládzem jesť a ešte je tu toľko dobrých vecí…

 

Stojíme pred dnešným evanjeliom ako pred výkladom. Nie tak celkom s cukrovinkami – to nebol Ježišov štýl – ale ako pred výkladom s najdôležitejšími vecami pre život a máme ich pred sebou veľmi veľa. Tak sa v tomto našom uvažovaní o vyvolaní Lazára z hrobu, zameriame na niektoré a iné necháme na inokedy…

 

Najlepšie bude si evanjelium podeliť na niekoľko častí. Navrhujem na štyri:

 

Ježiš nie je v Betánii.

Ježiš prichádza do Betánie.

Ježiš vyvolá Lazára z hrobu.

Ježiš sa odmlčí.

 

Ježiš nie je v Betánii – kde je? Mimo Izraela, za Jordánom. Tam dostal odkaz od Lazarových sestier:

 

Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

 

Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý a ty nie si pri ňom. Nie je nám blízke takéto vyjadrenie? Miluješ ma, ale keď je so mnou zle, keď prichádza trápenie nie si pri mne. Ježiš však nikomu nesľúbil, že bude mať pri ňom bezstarostný život, že sa mu neprihodí v živote nič ťažké. Naopak – sám hovoril, že kto chce ísť za ním, nech sa pripraví na bolesť, utrpenie, nech zoberie svoj kríž a nech ma nasleduje. Ježiš neprišiel odstraňovať prekážky za nás, ale prišiel ich spolu s nami riešiť. Navyše – z nášho pohľadu – si dáva načas. Nie je záchranár v tom zmysle, že skočí do sanitky a uteká kdesi, aby sa dalo ešte niečo urobiť. Aby sme neprišli neskoro. Záchranári vedia, že keď prídu neskoro, tak už sa môžu pobaliť a ísť, že život nevedia dať. Vedia niekedy zachrániť, uchrániť pred smrťou ešte na nejaký krátky čas, ale vrátiť do života, to nevie nikto z ľudí. Kristus sa neponáhľa, lebo on nemôže prísť neskoro. Pre neho nie je nikdy neskoro, on si je istý svojou mocou a keď nájde Lazára v hrobe je to to isté, akoby ho ešte našiel na posteli v dome – akurát budú musieť odvaliť kameň ale inak nič. Z ľudského pohľadu Ježiš mešká, ale zo svojho pohľadu Boha a človeka zároveň má všetko pod kontrolou.

 

Ježiš prichádza do Betánie. Prichádza do Betánie a sestry ho vítajú s jemnou výčitkou:  Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

 

Pane, keby som býval tu, môj brat by nebol zomrel. Obe sestry zopakujú vetu, ktorú si asi často hovorili sami pre seba, alebo jedna druhej. Pane, keby som býval tu, nebol by zomrel. Akokoľvek pekne táto veta znie, nie je pravdivá. Kristus neprišiel, aby odstránil z nášho života smrť. Zomrel mu – podľa tradície – sv. Jozef v náručí, ale zomrel. Ježiš neodstraňuje prekážky z nášho života. Smrť tu musí byť a v istom slova zmysle je darom. Čo sa zmenilo príchodom Ježiša Krista? Smrť už nie je hrozná. Veď tým, čo veria v teba, Bože, život sa neodníma, iba mení…  Pohľad na Boha, ktorý je tu preto, aby odstraňoval prekážky z nášho života je veľmi rozšírený, ale práve tak aj nebezpečný,  pokrivený, nesprávny.  Ježiš má všetku moc a má moc uchrániť pred smrťou, tak isto ako má moc vyvolať mŕtveho človeka z hrobu.

 

Ježiš vyvolá Lazára z hrobu. Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.

Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“

Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.

Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

 

Vedome sa vyhýbame slovu vzkriesenie. Hovoríme o vyvolaní z hrobu. Niekedy môžeme padnúť do omylu ohľadom Lazára a myslíme si, že sa stalo to isté, čo potom s Ježišom Kristom. Ako bol vzkriesený Lazár, tak bol vzkriesený Kristus. To samozrejme nie je pravda. Lazár bol vyvolaný z hrobu, znova oživený, ale nie vzkriesený. Lazár musel znova zomrieť. Z tohto pohľadu mu jeho sestry až tak veľa nevyprosili. Lebo to už mal za sebou a mohol čakať v podsvetí na vykupiteľskú smrť Krista. Takto musel ešte ďalej žiť. A podľa tradície zomrel dosť strašnou smrťou… Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Smrť nad ním už nepanuje. Lazár vyšiel z hrobu, ale ovinutý plachtami. Kristus ich nechal všetky v hrobe.

 

Ježiš sa odmlčí. Po tomto najväčšom znamení, ktoré urobil Kristus sa zrazu odmlčí a my počúvame reakcie na to, čo sa stalo. Reakcie boli dvojaké. Mnohí uverili, a veľrada sa práve vtedy rozhodla, že Ježiša zabije. Tá istá udalosť, mŕtvy Lazár stojí pred hrobom znova živý, ľudia to vidia na vlastné oči a predsa opačné reakcie. Uverili v neho a zabime ho. Viera je dar, ale ak sa raz naše srdce zatvrdí, Boh ho nemôže obdarovať. Stojí pri dverách a klope. Ľudské srdce môže tak stvrdnúť že ho do seba nevpustí. Preto často prosme: Pane daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia…