nov 262006
 

V kritických chvíľach nášho života hovoríme vždy veci, ktoré sú podstatné. Závety nebývajú nikdy naplnené frázami, posledné slová pred smrťou bývajú vari najdôležitejšie v živote.

Slová Ježiša Krista sú všetky dôležité. On nikdy nehovoril frázy a nikdy nehovoril zbytočne. Predsa však tie slová, ktoré povedal vo svojich najťažších chvíľach pozemského života nás akosi ešte viac priťahujú, sú veľmi dôležité. Takýmto slovom je i to, ktoré povedal pred Pilátom: Ja som sa na to narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde.

Čo všetko sa už o pravde porozprávalo, kto všetko už za ňu horlil, kto všetko ju už bránil. Avšak pravda je niekedy akoby pre každého iná. Preto sa aj Pilát pýta: čo je to pravda? Skutočne: kto nám povie pravdu?

My kresťania sme presvedčení, že Ježiš Kristus. On je cesta, pravda i život. Členovia iných náboženstiev si myslia, že im ju povie zakladateľ ich náboženstva. Neveriaci si myslia, že ju hovorí nejaký filozof, ktorého uznávajú. Všetci majú pravdu a všetci hovoria možno niečo iné, protirečivé. Nakoniec to vo svete vyzerá tak ako v súdnej sieni, kde práve prebiehalo pojednanie:

Jedna strana vyrozprávala ako to bolo a sudca hovorí: máte pravdu. Potom vyrozprávala druhá strana ako to bolo (presne opačne ako tvrdila prvá) ale sudca aj jej hovorí: máte pravdu. Vtedy sa vraj ktosi z obecenstva prihlásil a poznamenal: nemôžu mať obaja pravdu keď tvrdia opačné veci. A sudca mu povedal: aj vy máte pravdu.

Svet vyzerá ako táto súdna sieň. Všetci si myslia, že majú pravdu a všetci to tvrdia. Ako teda veriť nášmu Pánovi, že on ju naozaj má, že nás neklamal, keď nám povedal, že náš Otec nás miluje? Že on sám prišiel na svet ako dôkaz Otcovej lásky? Veď koľkí nám dnes hovoria ako nám chcú dobre, koľkí nás presviedčajú ako im na nás záleží? A až potom, keď sa pozrieme späť mnoho ráz sa presvedčíme, ako komusi záležalo, ale na sebe samom, nie na nás.

Je jedna cesta ktorá vedie k istote. Hovorí nám o nej Ján Pavol II. v liste najmilšej mládeži: Kríž na Golgote je dôkaz, že nás Kristus neklamal. Keby nás bol pekne učil, keby bol krásne hovoril a pravdy, ktoré by nám povedal by boli najvznešenejšie aké existujú, ale nebol by za nás zomrel, nebolo by mu možné veriť, že nás miloval. A keby nebol vstal zmŕtvych, nebolo by mu možné veriť, že sa oplatí ho nasledovať.

Iný dôkaz, ako tento nemáme. Preto veríme Kristovi Kráľovi, ktorý sa na to narodil a nato prišiel na svet, aby vydal svedectvo o pravde. Oplatí sa mu veriť, iba jemu jedinému. Prečo mu potom toľkí ešte neveria? Odpovedá nám on sám: Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas. Keď ho ešte niektorí nepočujú, nie je to jeho chyba, ani chyba jeho hlasu. Je to chyba naša: ešte nie sme z pravdy… Ale my sme sa tiež nato narodili, aby sme ju poznali a vydávali o nej svedectvo.