sep 142008
 

Milí bratia a sestry,
isto ste už videli skupinu ľudí – alebo sami ste boli v takej skupine ľudí – ktorá si prezerá nejaké im neznáme mesto. Dosť často mávajú so sebou sprievodkyňu, ktorá ich povodí na tie najdôležitejšie najzaujímavejšie miesta. Aby ju dobre videli a poznali a tiež aby sa nestratili, má niečo výrazné so sebou, niečo, čo udrie do očí, prípadne to aj zdvihne nad hlavu – nejakú zástavku alebo iný znak. Turistom to veľmi pomáha, vedia sa rýchlejšie a lepšie orientovať.

Dnes si pripomíname spoločný znak všetkých kresťanov – je ním kríž. Dnešný sviatok sa volá Povýšenie sv. Kríža. Kedysi sa v Cirkvi slávil okrem sviatku Povýšenia sv. Kríža aj sviatok Nájdenia sv. Kríža. Tento sviatok pripomínal kresťanom udalosť, keď sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, našla roku 326 kríž, na ktorom zomrel. Časť tohto kríža poslala svojmu synovi do Carihradu a časť uložili do chrámu, ktorý dal cisár v Jeruzaleme vystavať. Sviatok Nájdenia sv. kríža sa slávil 2. mája. No v 7. storočí vtrhli do kresťanských krajín Peržania na čele so svojím kráľom Chosroesom. Spustošili medziiným aj Jeruzalem. Kresťanov pozabíjali alebo zobrali do zajatia. Medzi zajatými bol aj patriarcha Jeruzalema Zachariáš. Spolu s ním zobrali aj tú časť sv. Kríža, ktorý sa nachádzal v Konštantínovom chráme. Celému kresťanskému svetu záležalo na tom, aby sa vrátil späť na svoje miesto. Podarilo sa to roku 629. Rímsky cisár Heraklius vydobyl späť túto drahocennú relikviu a presne 14. septembra vlastnoručne vrátil kríž späť na oltár v chráme, z ktorého ho ukradli pohania. Na pamiatku tejto udalosti sa začal sláviť sviatok Povýšenia svätého Kríža. Zaujímavé je, že po obnove cirkevného kalendára sa už sviatok Nájdenia sv. Kríža neslávi, slávime len dnešný sviatok – povýšenia sv. Kríža. Akoby nám Cirkev chcela povedať, že Kríž naozaj má mať význačné miesto v našom živote. Má byť naozaj povýšený nad všetko ostatné, pretože cezeň nám prišla spása. Je to znamenie, ktoré by malo byť natrvalo v našich príbytkoch, ale aj v našich srdciach. A keď nám Boh zošle nejaký kríž, aj keď je neraz ťažký, mali by sme sa snažiť niesť ho tak odovzdane ako Kristus ten svoj.

V dnešnom evanjeliu sme počuli Ježišove slová: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.“ Vieme, že od Boha nás delí hriech. Nikto sa nemôže sám od seba dostať do neba. Preto sám Boh zostúpil z neba, stal sa človekom, aby zomrel na kríži, a tak vystúpil do neba. No teraz už nevystupuje sám, ale chce nás všetkých zobrať so sebou po ceste kríža. My ho môžeme nasledovať tak, že prijmeme naše osobné kríže, ktoré máme, ako to on sám hovorí na ktoromsi mieste v evanjeliu: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma…

Znovu sa vrátim do histórie k cisárovi Konštantínovi. Legenda hovorí, že keď mal ísť pred svojím zvolením za cisára roku 312 do boja proti svojmu protivníkovi Maxenciovi, zjavil sa mu vo sne kríž a slová „In hoc signo vinces“, čo po latinsky znamená „v tomto znaku zvíťazíš“. Ako reakciu na to dal namaľovať na výzbroj svojich vojakov toto znamenie. Bitku na severnom okraji Ríma naozaj vyhral. Nasledujúceho roku vydal slávny Milánsky edikt, v ktorom dal kresťanom definitívne slobodu.

Bratia a sestry, možno legenda, no posolstvo má jednoznačné: kríž je znakom našej spásy. Na kríži zvíťazil Kristus, v tomto znamení zvíťazíme aj my. Nech je teda kríž povýšený nielen na našich oltároch, ale predovšetkým v našich srdciach. Amen.