mar 182016
 

Pred mnohými rokmi, bol som ešte chlapec, spýtal sa ma starší kamarát z našej dediny: „Ako môžeš chodiť do kostola? Ty v to veríš, čo sa tam rozpráva? Veď ani jeden z farárov v to naozaj neverí…“ A pridal niekoľko kňazských škandálov, o ktorých „zaručene vedel“… Neviem, či tie príbehy boli pravdivé, alebo nie, ale veta: „Ani jeden z nich v to naozaj neverí…“ mnou otriasla, pohoršila ma a veľa som o nej premýšľal…

Spomenul som si na to nedávno, keď som premýšľal o tých mnohých ľuďoch, ktorí prichádzajú za nami a žiadajú napríklad krst svojho dieťaťa, pritom však nevládzu spĺňať ani to minimum z našich požiadaviek na duchovný život: Do kostola nechodia, žijú spolu bez sviatostného manželstva a pritom to ani máličko nepovažujú za problém. Keď sa pokúsim ich trochu spochybniť: „A veríte vy vôbec v Boha?“, obyčajne príde ostrá, až urazená reakcia: „No dovoľte!!! Ja verím v Boha, ja hlboko verím v Boha, a verím určite lepšie, ako mnohí z tých, čo chodia do kostola, a pritom…“ Musím sa priznať, že hoci sa snažím ľudí nesúdiť, ani neposudzovať, nemám príliš vysokú mienku o viere, z ktorej pre praktický život nič nevyplýva, o viere, ktorá sa navonok neprejavuje, ktorá je len nejakým teoretickým pripustením existencie Boha…

Lenže…

My všetci, každý jeden z nás veríme, že veríme. Všetci neotrasiteľne veríme, že veríme správne, hlboko…

Ale kde je tá hranica medzi vierou a nie vierou? Kedy už človek verí dosť? Kedy verí naozaj?

V dnešný sviatok Kvetnej nedele nám liturgia kladie pred oči v syntéze kľúčový týždeň zo života Pána Ježiša, kľúčový týždeň z dejín spásy tohto sveta, v ktorom sa všetkom rozhodlo… Pozorujeme Majstra pri jeho slávnostnom vstupe do Jeruzalema a pašiový príbeh jeho zajatia, mučenia, smrti a pochovania… A v tomto príbehu stretáme množstvo ľudí, v ktorých môžeme spoznať ľudstvo, ľudí a aj nás samých…

Mnohí súčasníci nemali ani tušenia, čo sa v Jeruzaleme odohráva. No vystupujú tam i Ježišovi nepriatelia, najrozličnejšie motivovaní… Vystupuje tam aj anonymný dav, ktorý raz kričí „Hosana“, inokedy zas ukrižuj ho… Je tam i veľa nezainteresovaných divákov… I množstvo sympatizantov… Nájdeme tam i zradcu Judáša, i zradcu Petra… I rozutekaných najbližších priateľov Ježiša. A pod krížom s ním ostala len malá hŕstka najvernejších. A pri pochovaní ukazujú pravú tvár i tí, ktorí sa k nemu za života báli verejne priznať…

Toľko príbehov, toľko osudov… Toľko rôznych postojov v čase, keď išlo o všetko!!!

Dnes žijeme v čase, kedy zas raz ide o všetko. Ide o nie menšiu vec, ako je večná spása nás samých a ľudí okolo nás. A opäť zaujímame postoje… Sú to postoje správne a zodpovedné? Ježiš v tomto zápase nepotrebuje len divákov, nepostačia mu sympatizanti, ktorí mu budú „lajkovať“. On potrebuje ozajstných veriacich, ktorí budú vždy na jeho strane, s ktorými bude môcť počítať.

Nech náš pohľad do minulosti pri slávení týchto veľkonočných sviatkov nám pomôže uvedomiť si, o čo všetko v našom živote ide, že ide o všetko, a nech nás Veľká noc upevní v našej viere.

faith-trust-fall-saul-jonathan-works