jan 042009
 

Drahí bratia a sestry, milá mládež!

Keby som vám tak teraz dal otázku, prečo sa na veži nášho kostola trikrát za deň zvoní, určite poviete, že je to kvôli modlitbe Anjel Pána. Každý katolík vie, že zvon nás zvoláva, aby sme svoju myseľ pozdvihli k Pánu Bohu, aby sme sa pomodlili Anjel Pána.

A práve v tejto modlitbe sa modlíme slová, ktoré sme počuli aj v dnešnom evanjeliu – „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“

Evanjelista Ján začína svoje evanjelium vznešeným úvodom práve o tomto Slove. Slovo je Ježiš Kristus, ktorý bol od vekov, nemal nikdy začiatok, bol skôr ako svet. Všetko, čo existuje, Boh stvoril cez toto Slovo, v ňom máme život aj my, veď nás to slovo prišlo vykúpiť. Práve teraz slávime Vianoce, keď to Slovo, teda Ježiš Kristus, prišiel na svet. Vianoce sú najkrajšie sviatky roka, ako zvykneme hovorievať, ale zároveň tá udalosť, ktorú si pripomíname cez Vianoce, je veľmi dôležitá a významná pre nás. Keby nebolo Vianoc, keby sa to Slovo nestalo telom, boli by sme stratení, nedosiahli by sme nikdy večnú blaženosť.

Sme teda veľmi radi a vďační Pánu Bohu za tieto nádherné sviatky, za to, že sa to Božie Slovo stalo telom. Ani jeden z nás určite nepochybuje o tom, že to bolo veľmi dôležité. Otázka je teraz taká, aké sú vlastne tie naše slová. Či sú to slová, ktoré majú svoju hodnotu, majú svoju dôležitosť a váhu, alebo či sú to slová skôr prázdne, bez ducha… Či tie naše reči niekedy skôr neublížia ako pomôžu, či sú pravdivé, či za niečo stoja.

Hovorí sa jeden príbeh o Sokratovi, že raz za ním pribehol jeden z jeho žiakov a rozhorčene mu hovoril, čo o ňom – o Sokratovi – hovoria ľudia. Sokrates ho však prerušil: „Počkaj, preosial si to, čo chceš povedať, cez tri sitá?“ Žiak nechápal: „Cez aké sitá?“ Sokrates mu hovorí: „Preosial si to cez sito pravdy? Vieš isto, že to, čo chceš povedať, je pravdivé?“ Žiak odpovedá už miernejším hlasom: „Nie, veď práve o to ide, že to nie je pravdivé…“ Sokrates pokračoval: „Je pre mňa nevyhnutné, aby som to vedel?“ Žiak pokračuje váhavo: „Nie, nie je to nevyhnutné…“ A ďalej sa Sokrates pýta: „Je to, čo mi chceš povedať, dobré?“ Žiak hovorí: „Nie.“ Sokrates mu odpovedal: „No vidíš, nie je vôbec potrebné, aby sme sa tým zaoberali.

Dbajme teda na to, aby naše slová mali svoju hodnotu, aby to neboli len prázdne alebo dokonca zlé reči. Nech je nám vzorom práve Boh, veď Jeho Slovo nás vykúpilo, teda má pre nás obrovskú, nenahraditeľnú cenu. Amen.