máj 092015
 

AI:   Nuž ako ste spokojní s včerajším výkonom našich hokejistov? Vladimír Országh, asistent nášho trénera povedal, že „chalani bojovali, odohrali solídny zápas. Nedali sme gól, bez neho sa nevyhráva. Dve tretiny sme boli v zápase, potom sme urobili chyby v obrannom pásme, čo Fíni využili. Po tomto priebehu je výsledok 0:3 pre nás asi trocha krutý.“ Súhlasíte s ním? Čo by ste našim chlapcom povedali, aby sa po prehratom zápase dnes vyburcovali k výkonu? Vedeli by ste určiť taktiku? Predpokladám, že áno, veď ako hovorí reklama, na Slovensku je 5 miliónov trénerov.

Byť trénerom však nie je ľahké. Mal by poznať tím, jeho schopnosti, teda danosti jednotlivých hráčov a podľa toho stanoviť cieľ a určiť taktiku… A to všetko v záverečnej reči pred zápasom chlapcom jasne povedať. Motivovať ich. Či nie?

 KE:   Pred chvíľkou sme čítali časť záverečnej reči duchovného trénera, Učiteľa Ježiša z Nazaretu. Povedal ju svojmu tímu tesne pred najväčším zápasom svojho života a v príprave na ich celoživotný zápas. V ten večer im dával „posledné pokyny“ ako majú pracovať pre Jeho, teda novozákonný, Boží ľud.

 DI:   Poznal Ježiš svoj tím, jeho schopnosti, danosti jednotlivých apoštolov? Podľa evanjelistov určite. Po opise vyčistenia chrámu sv. Ján o Kristovi poznamenáva: „On poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človeku. Sám totiž vedel, čo je v človeku“. (Jn 2,24-25)

Stanovil im ako dobrý tréner aj presný cieľ a určil taktiku? S taktikou to vyzerá byť jasné. Dvakrát sme dnes počuli jeho príkaz: „Aby ste sa milovali navzájom“. Čo nielen rozkazuje, ale i motivuje a ukazuje príklad. Otca i seba samého. Pričom vlastne opakuje to, čo povedal v úvode, na začiatku reči vo večeradle: „Nové prikázanie Vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13, 34-35)

„Podľa toho poznajú všetci“ – to by mohol byť cieľ. Poznanie Božej lásky prostredníctvom svedectva Ježišových učeníkov sa ukazuje ako cieľ aj v dnešnom úryvku: „ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo“. Ovocie poznania. Ježiš však pokračuje: „aby Vám otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ Z tejto, na prvý pohľad nie ľahko zrozumiteľnej vety, vyplýva, že cieľom je i poznanie Ježiša Krista ako Boha a obracanie sa v komunikácii s Ním priamo na Neho.

Jedna vec mi však nesedí. Je poznanie viac ako láska? Môže byť láska „len“ prostriedkom a poznanie cieľom? Nie je láska viac? Sám cieľ? Veď apoštol Pavol hovorí, že nakoniec zostáva, presnejšie najväčšia je, láska! (porov. 1 Kor 13,13)

Je – láska k Bohu a jej plné prežívanie je cieľom života človeka. To je nebo. K tejto láske a k poznaniu Boha ako lásky a cieľa svojho života však prichádzame cez lásku k ľuďom. Tak to neskôr vysvetľuje sv. Ján vo svojom prvom liste (ako sme dnes počuli): „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ Kto nemiluje bratov, blížnych!

V tomto zmysle teda môžeme chápať lásku k ľuďom ako taktiku, stratégiu na ceste k láske k Bohu, či „s Bohom“, ktorá je cieľom nášho života. Pričom poznanie je súčasť tejto lásky.

 PAR:   Možno sa vám to zdalo veľa teórie, ale uvedomenie si týchto skutočností je pre nás veľmi dôležité. Lebo keď vieme čo chceme a ako to môžeme dosiahnuť, nebudeme sa zbytočne pachtiť za niečím iným. Strácať čas a energiu kdesi mimo. Uvedomíme si totiž, že cieľ Kristových učeníkov nie je (aspoň nie na prvom mieste):

  • Získanie čo najväčšieho vplyvu, moci vo svete.
  • Presadenie kresťanských zákonov, respektíve kresťanských hodnôt do zákonov svojej krajiny.
  • Získanie čo najväčšieho počtu nových kresťanov.
  • Že nejde o to, aby sme my kresťania boli všade, alebo dokonca aby všetci ľudia boli kresťania. …

Ježiš ako realista vie, že nie všetci chcú byť božími ľuďmi. Že jeho učeníci vždy budú soľou, ktorá konzervuje svet a dáva mu chuť a svetlom, ktoré svetu svieti. Pričom obe tieto veci sa robia láskou k blížnym.

 MY:   Ježišovi nejde o jeho vlastnú popularitu. Veď On má slávu u Otca. Tam má plnosť šťastia. Jemu ide v prvom rade o ľudí. Kvôli nim (kvôli nám) sa stal jedným z nás. Za nás zomrel na kríži a pre nás vstal z mŕtvych. A „firme“, ktorú zakladá – Cirkvi má ísť o to isté. O dobro človeka. Myslím, že v jadre to aj chápeme, veď „salus animarum – suprema lex“, „spása duší je náš najvyšší zákon“. Problém však je v tom, že v každodennej realite (zápase) naň často zabúdame a čiastkové ciele nahradzujú hlavný. A tak si kňazi myslia, že úspešní sú vtedy, keď majú plný kostol, alebo keď sa im podarí niečo výnimočné (uzdravenie, postavenie kostola, či rozbehnutie nejakého pastoračného projektu). A veriaci sa bijú o presadenie svojej pobožnosti, duchovného smeru v celej farnosti. A často to presadzujeme hlava–nehlava, bez základnej stratégie, teda lásky.

 ADE:   Ale to sme ako hokejisti, z ktorých síce každý chce dať gól, ale nehrajú ako tím. Pričom tréner im hovorí, že najdôležitejšia je tímová hra, teda vzájomná láska.

Neviem, ako naši hokejisti v Česku dopadnú, neviem, čo im tréner povie pred dnešným zápasom, akú stratégiu zvolí. Rozhodne však viem, aký je môj životný cieľ a ako sa k nemu dopracujem. A dúfam, že to už vieme a uvedomujeme si všetci. Kiež by sme na to nezabudli, ani keď vybehneme z tejto striedačky, z kostola, do reálneho zápasu každodenného života. Amen.