jún 072009
 

Milí bratia a sestry, milí priatelia,
niekedy sa zvykneme žiakov alebo študentov pýtať, ktoré predmety patria medzi ich obľúbené alebo neobľúbené. Ak človek niečomu nerozumie, tak neraz sa bude veľmi namáhať, aby aspoň trochu prenikol do problematiky, v prípade študenta aby dostal aspoň akú-takú známku na vysvedčení.

Nejako tak je to aj s Najsvätejšou Trojicou. Je to pre nás tajomstvo, nevieme to pochopiť. Ak, tak len čiastočne a veľmi málo.

No napriek tomu, mali by sme sa snažiť aspoň natoľko, nakoľko vládzeme poznávať Boha a jeho vlastnosti. Na to potrebujeme rozum a srdce. Ktorýsi svätec povedal, že ak chceme poznávať Boha, musíme ho najprv milovať. Naozaj je to o tom, že Božie veci nespoznáme ihneď, že ich poznávame „akoby v zrkadle“, ako hovorí sv. apoštol Pavol. No celý náš život by mal byť procesom poznávania. Teda prenikať stále hlbšie do Božích tajomstiev. Tak ako aj vedecký pokrok je postupný. Hovorí sa, že koleso vynašli Sumeri v 4. tisícročí pred Kristom, no ubehlo takmer 6 tisíc rokov, kým človek vymyslel auto. Od kolesa cez vozy a vozíky najrozličnejčích druhov, bicykle až po auto. Veľmi dlhý proces. A pritom ide o obyčajné fyzikálne zákony prírody. O koľko viac nám musí trvať poznávanie Boha! Boh, ktorý nás nesmierne prevyšuje.

Morálna teológia pozná termíny ako postupnosť zákona a zákona postupnosti. Chce sa tým povedať, že zákon je jeden a ten istý pre všetkých, neplatí pre niekoho menej alebo viac. Pre každého rovnako. Ale na druhej strane my postupne k nemu dospievame. Sami to možno poznáte z toho, že niektoré veci sú nejasné a možno až po rokoch nám svitne: Aha, tak toto som vtedy nevedel a teraz to už viem. Dôležité pre nás je, aby nám Božie veci nezostali ľahostajné, ale aby sme sa snažili ich poznávať.

Bruno Ferrero vo svojom krátkom príbehu hovorí o človeku, ktorý si raz rozhodne povedal: „Chcem poznať všetko a keď treba, pochodím aj celý svet.“ Tak povedal a tak aj urobil. Vykročil do sveta. Od najväčších profesorov sa naučil zemepis, dejiny a veľmi veľa všeličoho iného. Nadchla ho matematika, informatika, video, cedéčká atď. Potom sa vrátil šťastný a nadšený domov: „Teraz už poznám všetko.“ O niekoľko dní navštívil tento človek slávnu osobnosť, muža, ktorý bol známy svojou mimoriadnou múdrosťou. Chcel si porovnať, či je od neho múdrejší. Žrebovali, kto sa bude pýtať prvý. Žreb padol na mudrca. Ten sa ho spýtal: „Čo vieš o priateľstve?“ Človek bez slova odišiel. Príbeh končí krátkou vetou: Ešte stále chodí po svete.

Dôležité je teda jedno: aby celý náš život bol hľadaním a poznávaním nielen vo svete vedy a techniky, ale aj vo svete duchovnom, teda v našom vzťahu k Bohu, k tomu najväčšiemu tajomstvu, ktoré dnes slávime – k Najsvätejšej Trojici. Amen.