dec 122015
 

Rozumiete Božiemu pokoju? Ja veru málo. A neuspokoja ma ani slová, ktoré dnes čítame v druhom čítaní 3. adventnej nedele z listu Filipanom.

Sv. apoštol píše: „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ Pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť…

            Stále mám v srdci slovo z proroka Izaiáša z piatkového čítania o pokoji, ktorý je ako rieka. O pokoji, ktorý nie je ako stojatá voda, ani ako rybník či kaluž, ale ako rieka, ktorá sa neustále hýbe. Preteká, mení sa, môže tiecť pomaly, ale aj vytvárať pereje či vodopády. Ak dnešná nedeľa nás pozýva pristaviť sa pri radosti, uvedomujem si, že naším životom okrem iného pretekajú viaceré veličiny, v ktorých sa potrebujeme vyznať, aby sme objavovali skúsenosť Božieho pokoja.

Ponajprv sú to smútok a radosť. Dve mohutnosti, ktoré sa prelievajú cez naše životy. Aby to nebolo také jednoduché, myslím si, že je tu smútok, cez ktorý s nami komunikuje Boh a potom smútok, ktorý je „od nepriateľa.“ A tiež je tu radosť, ktorá je pravá, rovnako ako je tu radosť, ktorá je falzifikátom tej pravej. A teda z dvoch už máme štyri. Boh o tom vie a preto nám ponúka svoju múdrosť, učí nás rozlišovať, aby sme si vedeli vybrať to, čo je pravé a čo v nás rozmnožuje slobodu.

A potom je tu ešte nedorozumenie, ktoré je v každom pokolení. Keď Boh pozýva spôsobom Jána Krstiteľa cez smútok zo zla konať pokánie, a my vidíme len radosť; a hoci Boh plače my máme svoju chuť sa smiať. A naopak, keď Boh pozýva cez Ježiša Krista radovať sa z dobra, my sa radi sťažujeme a plačeme nad svetom, ľuďmi, Cirkvou a aby sa nepovedalo tak trošku aj nad sebou.

Najprv prišiel Ján Krstiteľ, a prihovára sa aj nám v dnešnom evanjeliu. Chce pomôcť ľuďom objaviť ako cez dar ľútosti nad zlom v našom vlastnom živote, nás dobrý a milosrdný Boh oslovuje a pozýva ku zmene. K obráteniu. Žeby jeho milosrdenstvo pre človeka nebolo príležitosťou ku záhube. Ježiš prichádza po Jánovi. A človekovi, ktorý porozumel posolstvu smútku zo zla ktoré vedie do nešťastia, ukazuje radosť z Božej starostlivosti o nápravu človeka aj sveta. Radosť nielen pre človeka, ale radosť Boha, ktorý vidí, že Jeho milosrdenstvo je príležitosťou, aby sa uskutočňovala spása v životoch nás ľudí.

            Tento týždeň som stretol ľudí, ktorých nepriateľ presvedčil, že dobro je nepríjemné, a naopak zlo je príjemné. A bolo mi veľmi ťažko nájsť hranicu ako sa do takejto situácie prináša Božie milosrdenstvo. Ako poukázať na škodlivosť zla, aby sa neodsúdil človek, ktorý koná zlo? Ako podoprieť človeka tak, aby si svoje zlé konanie aj naďalej neospravedlňoval? Ako napojiť človeka na Božiu silu povstať z hriechu, keď nemá odvahu na to, že by to riskol?

Vo svojej bezradnosti som zažil ako Boh – vidiac moju patovú situáciu – poslal do „zápasu“ o svoje deti nového človeka, ktorý otvoril ďalšie možnosti objaviť Boží pokoj pre tých, ktorí ho nemajú. A urobil to presne s tou radosťou, o ktorej hovorí dnes v prvom čítaní prorok Sofoniáš: „Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje v tebe svoju lásku…“

            Ale rovnako som tento týždeň stretol ľudí, cez ktorých pretekal Boží pokoj ako rieka. A boli povzbudením nielen pre mňa k radosti zo života s Bohom. Ich radosť bola autentická, hoci vyrastala aj z pokánia nad svojimi hriechmi, ku ktorému ich priviedol Boh cez dar smútku.

            Dnešnú nedeľu spievame refrén žalmu, v ktorom sa povzbudzujeme k plesaniu a jasaniu. Prajem nám všetkým a modlím sa, aby radosť 3. adventnej nedele neostala len v liturgickom názve. Ale aby sme ju vedeli prežiť. Aj preto, že uprostred nás vždy chce byť Svätý, Boh. Aj preto, že sa ešte pred Vianocami odvážime nechať sa osloviť Bohom cez dar smútku, ktorý nás strhne do prúdu pokánia, toho pokoja od Boha, ktorý je ako rieka. V tejto rieke je prúd, ktorý odplavuje vinu, odplavuje hanbu; a ich miesta zaplavuje radosťou, ktorá sa ťažko dá spochybniť. Gaudete!