apr 292016
 

V dnešnej dobe nie je jednoduché byť veriacim človekom. S tým so mnou určite budete súhlasiť. Zároveň je však tiež pravdou, že nie je jednoduché ani byť neveriacim. Musí to byť náročné, žiť bez vyššieho princípu, bez perspektívy, bez nádeje na pokračovanie života po smrti. A tak sa stretáme bežne s tým, ako moderný človek hľadá kompromis medzi vierou a ne-vierou… Bežný moderný človek aj uznáva existenciu Boha, ale veľa si z toho nerobí… Vyčlení Bohu vo svojom čase a v kapacite svojho srdca toľko, koľko uzná za vhodné: Niekto nič, alebo len modlitbu vtedy, keď je chorý alebo má problémy, niekto omše vo veľké sviatky, ktosi aj každú nedeľu a pomodlenie sa každé ráno a každý večer… Do zvyšku svojho života si však Boha nevpustíme… Môže to však stačiť? Sami cítime a vieme, že nie! Takáto „viera“ človeka nenapĺňa, nebuduje, neuspokojuje… Je tiež sterilná, nešíri sa, neoslovuje iných… A celkom isto takáto viera nechutí ani Pánu Bohu – spomeňme si na posolstvo, ktoré je v Zjavení sv. Jána adresované Laodicejskej cirkvi: „…nie si studený, ani horúci. Kiež by si bol studený, alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa  úst.“

Ozajstná viera musí byť živým, veľmi intenzívnym vzťahom, musí byť láskou.

Lenže, ako slovo viera, tak aj slovo láska v našej spoločnosti zdevalvovali. Keď sa povie láska, často sa myslí len na akúsi citovú, či telesnú príťažlivosť. Áno, aj to k nej patrí, ale láska je niečo viac. Ozajstná láska v sebe zahŕňa i chuť darovať sa, nájsť v druhej osobe náplň života a zmysle existencie, znamená chuť snívať vo dvojici projekt svojej budúcnosti a spoločne ju uskutočňovať… A pravá láska medzi mužom a ženou sa musí vyznačovať aj istou nevyhnutnou exkluzívnosťou. Ako to myslím?

Raz som bol svedkom takéhoto dialógu. Jeden muž až vyčítavo hovoril jednému kňazovi: „Pán farár, celibát, to je nezmysel. Pozrite, koľko je na svete krásnych a dobrých žien. A vy ste sa ich všetkých vzdali!!!“ Kňaz mu odpovedal: „Ale veď ja som sa vzdal len jednej ženy viac, ako ty. Veď ty, keď si sa oženil, vzdal si sa pre tú svoju všetkých ostatných žien, všetkých iných alternatív… A koľko je medzi nimi naozaj krásnych a koľko naozaj dobrých žien…!“

Keďže je viera vzťah so živým Bohom, ozajstná viera musí mať atribúty pravej lásky, vlastne musí byť láskou. Tiež musí obsahovať chuť darovať sa, musí dávať našej existencii náplň a zmysel. Musí nás pohýnať k snívaniu i konaniu. A nevyhnutne musí byť tiež exkluzívna… Vylučuje alternatívy. Nemožno byť trochu veriaci i trochu neveriaci. Nedá sa vyčleniť Bohu len čas nedeľnej omše a denných modlitieb. Pán Ježiš to vyjadril v dnešnom evanjeliu slovami: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo…“

A pretože nás Pán miluje ako prvý, je tým, ktorý najskôr sľubuje a až potom žiada, preto aj táto jeho požiadavka „zachovávania jeho slova“ je spojená s obrovskými, lákavými prisľúbeniami.

Svojim veriacim, ktorí ho milujú, sľubuje svoju vlastnú prítomnosť, prebývanie seba i Otca uňho. A je dobré mať Boha pri sebe, mať ho na svojej strane. Táto prítomnosť živého Boha je užitočná i pre druhých ľudí a pre svet: Len takto sa veriaci môže stať tým, k čomu je povolaný, môže byť chrámom Božím, tým privilegovaným miestom na tomto svete, kde Boh zvláštnym spôsobom prebýva a kde ho ľudia môžu stretať, spoznávať a zakusovať jeho lásku.

Ďalej sľubuje Pán Ducha Svätého, Tešiteľa – Parakléta, čo v gréckom origináli znamená toho, ktorý je ako zástanca na strane niekoho. A potrebujeme to veľmi, mať niekoho na svojej strane. Keď ideme opačným smerom, ako väčšina ľudí okolo nás, môžeme zneistieť, či sa náhodou nemýlime. Ale ten Duch na našej strane nás uistí o správnosti nášho smerovania…

A ešte jedno lákavé prisľúbenie pridáva náš Pán: Svoj pokoj. Kto by netúžil po pokoji? Tento sľubovaný pokoj je však iný, ako ponúka svet. A zrejme je aj iný, ako by sme si ho my sami vysnívali… My keď sa modlíme o pokoj, často myslíme na kľud bez prekážok, protivenstiev a komplikácií. Takýto pokoj Pán ale nesľubuje. To by bol pokoj cintorína, ktorý však nie je zlučiteľný s dynamikou plynúceho života.

Jedna poviedka hovorí o sedliakovi, ktorý bol stále nespokojný s tým, ako to v prírode prebieha, ako je raz moc teplo, raz zase moc zima. Niekedy je vlahy príliš veľa, inokedy jej je nedostatok. A vyčítal neustále Pánu Bohu, že to v tomto svete nedobre zariadil, že on by do zmenežoval lepšie. Až mu raz Pán Boh ponúkol, aby sa on ujal riadenia počasia na celú jednu sezónu. „Tak, a teraz všetkým ukážem, ako sa to má robiť!“, zastrájal sa sedliak. Zariadil pekné počasie na orbu a siatie. Potom popolieval zem bohatou nádielkou dažďa, aby všetko dobre vzklíčilo. Potom dlho svietilo hrejivé slnko. Keď sa mu zdalo, že už je sucho, zas poslal dážď. A na poliach naozaj všetko veľmi dobre rástlo. Klasy obilia boli skutočne vysoké, silné a husté. Až keď prišiel čas žatvy a sedliak sa tešil na bohatú úrodu, až vtedy zistil, že klasy síce boli krásne, no prázdne. Vtedy zistil, že zabudol na jeden podstatný detail. Doprial síce rastlinám dostatok vlahy i tepla, nedoprial im však vietor a tak sa obilie neopelilo.

Bez vetra, niekedy aj víchrice, to jednoducho nejde. Potvrdzuje to i odveká skúsenosť zo života Cirkvi. Táto od počiatku nemala vonkajší pokoj a nebola uchránená ani od vnútorných problémov. Pánova prítomnosť to však vždy napokon premenila na požehnanie a na posun dopredu. Napríklad, až keď začalo veľké prenasledovanie kresťanov v Jeruzaleme a učeníci sa museli rozutekať, začala sa veľká evanjelizácia aj v iných mestách. Až keď sa objavili bludy Cirkev v reakcii na to prehĺbila štúdium pravdy a definovala dogmy. Keď už bolo veľmi zle v Cirkvi, vznikali nové charizmy a povstávali veľkí svätci.

Aj v našom osobnom živote to bez problémov, výziev a kríz nejde, ale s Bohom na svojej strane nás tieto všetky môžu posúvať dopredu. To je ten pokoj, ktorý svojim veriacim prisľúbil Pán.

Krásna je viera, nádherná je láska, ktorú ponúka i požaduje náš Pán.

Teraz nasleduje vo svätej omši „vyznanie viery“. Urobme ho s pokorou, vďačnosťou i túžbou po exkluzivite nášho vzťahu s Trojjediným.

moulin-a-vent,-champ-de-ble,-nuages-sombres-214733