jan 052016
 

AI:   Neviem, či chodievate na operu. Predstavenie väčšinou začína predohrou, ktorá načrtáva hudobné motívy, ktoré sa v diele neskôr objavia v plnej kráse.

KE:   Podobnú štruktúru má i Matúšovo evanjelium, z ktorého sme dnes čítali. Počuli sme prvých 12 veršov 2. kapitoly. Pričom po 11. verš 4. kapitoly hovoríme o úvode, v určitom zmysle o predohre. Rodokmeň i udalosti okolo Ježišovho narodenia nielenže hovoria o koho ide, ale tiež naznačujú ako to bude neskôr. Preto v sebe nesú tú istú myšlienku, ako celé dielo.

DI:   O tejto základnej myšlienke veľký slovenský biblista, profesor Jozef Heriban píše: „Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Abrahámovho potomka, prisľúbeného Mesiáša, ktorého náboženskí vodcovia židovského národa už hneď na začiatku zavrhli a prenasledovali, kým hriešnici a pohania ho prijali.“ Keďže však píše kresťanom obráteným zo židovstva, „ako dôkaz, že Ježiš je Mesiáš, Matúš cituje Starý Zákon.“

A takto treba chápať i predohru. Matúšovo evanjelium začína rodokmeňom „Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho“. Nachádzame v ňom mnohé známe osoby Starého Zákona, mimo iných aj Rút. Táto prastará mama kráľa Dávida bola Moabčanka, teda nebola Židovka v zmysle národa. V krízovej situácii však prijala vieru svojej svokry. Ju zas prijal príbuzný jej zosnulého židovského manžela Bóz za ženu. A v nej je do rodokmeňa Mesiáša prijatá pohanská krv.

Po rodokmeni Matúš píše o udalostiach okolo Ježišovho narodenia. Konkrétne ako Mária počala z Ducha Svätého a Jozef, jej snúbenec ju chcel potajomky prepustiť. Podľa spravodlivosti Mojžišovho zákona ju totiž nemohol prijať. Anjel ho však povzbudzuje, aby ju prijal aj s dieťaťom, ktorému má dať meno Ježiš, čo sa i stalo. Mária i Ježiš sú teda prijatí akoby mimo zákona.

A hneď potom nasleduje to, čo sme dnes počuli – príchod mudrcov. Nakoľko hľadali kráľa, prirodzene šli do hlavného mesta a kráľovského paláca. V Jeruzaleme však o ničom nevedia, aj keď Betlehem je vzdialený len pár kilometrov. Majú svoj svet. Patrí doňho síce aj Biblia, ale hlavne faloš a intrigy. Podobne ako to bolo po 30 rokoch pri Ježišovom verejnom účinkovaní.

Betlehemčania však o udalostiach vedia, tam už mudrci neblúdia, idú priamo do domu, kde je Svätá rodina. Tu nepovšimnutý vlastným národom dostáva malý Ježiš kráľovské dary od cudzincov. Ba vlastne všimnutý, ale odmietnutý, neprijatý až do miery zavraždenia. Veď poznáme, čo Herodes urobil, keď zbadal, že ho mudrci oklamali a nepodali informáciu. Aj keď je v tejto chvíli Ježiško ešte zachránený, od začiatku je svojimi určený na smrť.

PAR:   Už som spomínal, že Matúš píše pre kresťanov obrátených zo Židovstva. Pre nich je príbeh mudrcov naplnením Izaiášovho proroctva, ktoré sme počuli v prvom čítaní. Ale tiež upozornením, že Božími deťmi sú nie pre svoju krv, príslušnosť k národu, ale pre prijatie Ježiša. Pre vieru v neho ako Mesiáša, Božieho Syna.

Pričom podľa Heribana sa Ježišovými učeníkmi majú stať všetci ľudia. Všetci sú povolaní do Cirkvi, ktorá zaujala miesto Izraela v dejinách spásy. Ona je pravým Božím ľudom, ktorý pozostáva zo Židov i pohanov a je postavená na skale, ktorou je Peter. Čo je ďalšie dôležité posolstvo práve Matúšovho evanjelia.

MY:   Od napísania evanjelia podľa Matúša uplynulo však už mnoho rokov, približne 1935. Cirkev počas nich zostarla a v mnohom akoby zaujímala postoje starozákonného Izraela. I v onom neprijímaní pohanov, ľudí z vonku. Teraz nemyslím na Cirkev v Ríme, ale na Slovensku. Na postoj veriacich a tiež niektorých predstaviteľov národa, vraj kresťanov, k utečeneckej kríze. Ba zdá sa, že v tomto Slováci, inak oddaní Svätému otcovi, nechcú počúvať ani hlas Rímskeho biskupa Františka, na ktorom stojí súčasná Cirkev. Veď on je dnes Petrom, skalou.

Keď si človek prečíta niektoré vyjadrenia na internete o tom, že tie lode s utečencami by mali potopiť na mori, aspoň by bol pokoj, tak si s hrôzou povie: Presne ako Herodes!

ADE:   Vráťme sa však k predohre. Je určená k tomu, aby navnadila divákov na celé dielo. Inak tomu nie je ani s úvodom Matúšovho, či ďalších evanjelií. Cieľom nie je len vytvoriť vianočnú atmosféru rozcítením nad jasličkami a celým príbehom narodenia. Ide tu o pozvanie poznávať Ježiša, jeho učenie, prijatie i neprijatie až po smrť na kríži a vzkriesenie. Byť kresťanom len na Vianoce je tak trápne, ako odísť z opery po predohre. Alebo to môže svedčiť o tom, že sme Vianoce vôbec nepochopili. Preto Vás chcem pozvať jednak na ďalšie dejstvá, ktoré začnú už túto nedeľu a budú pokračovať celý rok, vždy v nedeľu v kostole; ale tiež k prijatiu postojov toho, ktorý prijal i pohanských mudrcov z východu.