nov 222014
 

Ako som sa pozeral na ľudí, ktorých som dnes už stretol? Aké bolo moje vnútorné nastavenie voči nim? Bola to nedôvera, pohŕdanie, chladný odstup? Aké svoje vnútorné nálady a pocity živím a posilňujem? Aký pohľad na môjho partnera, deti, susedov, kolegov v práci, na ľudí, ktorých stretnem len náhodne, chcem urobiť rozhodujúcim? Viem uveriť, že sú to milované Božie deti?
Slávenie poslednej nedele liturgického roka spája rôzne uhly pohľadu na Boha v živote ľudí, teda na Krista uprostred nás. Dva z nich najdôležitejšie sú však podčiarknuté výberom textov pre bohoslužbu slova tejto nedele.

V prvom čítaní sa nám ukazuje obraz Boha ako pastiera, ktorý starostlivou múdrosťou dohliada na svoje ovce v oblačnom a hmlistom čase, akým je tento jesenný, aby sa nestratili a aby nestratili to podstatné – vedomie vyššej a skutočnej spravodlivosti nad životom každej z nich.
Druhé čítanie a evanjelium predstavujú Krista Kráľa, ktorý na konci čias spravodlivo súdi ľudí a súdi ich podľa pohľadov. Nie len podľa toho láskavého, aký nikdy nevyhasol v ňom samom, ale aj podľa tých pohľadov, aké voči bratom a sestrám samotní ľudia tu na zemi preukázali.

Teda si to podstatné na koniec liturgického roka rýchlo vyjasnime. Stádo Kristovo je celé ľudstvo, ba boli by to aj všetky mysliace bytosti celého vesmíru, ak by sa také našli. Kristus sa stará o všetky milované ovce – o všetky svoje rozumné stvorenia, nech by boli akokoľvek vzdialené od stáda. Ovce, čo sú mu najbližšie, majú prirodzene najviac z jeho starostlivosti, ale rozhodujúci posudok o ich spravodlivosti nespočíva v tom, či sa niektoré od stáda odtúlali za nejakú pomyslenú hranicu. Kristus nechá na konci života každého jedného človeka, aby sám súdil o svojom pohľade na svet a ľudí naokolo. Odkryje nám pravdu našich skutkov, ktorá zjavuje, aký pohľad na svet, ľudí, na Krista samého sme v našom živote postavili na prvé miesto a urobili tým rozhodujúcim. V jednotlivých situáciách života pozemského i v situácii rozhodujúcej o živote večnom.

Tento týždeň ma Boh viedol do viacerých situácií, kde som mal možnosť nahliadnuť do zmýšľania ľudí o druhých. V Považskej Bystrici som v stredu prišiel do mestskej športovej haly slúžiť na GodZone tour. Spoločenstvo túžiace slúžiť Bohu tu dokázalo animovať mnoho mladých ľudí a ponúknuť stretnutie s Kristom cez modernú hudbu a program blízky kultúre mladých. Musel som sa pretláčať cez stovky mladých ľudí, aby som sa dostal na miesto spovednej služby. Po pár hodinách spovedí som ďakoval Bohu za ľudí, ktorých sa dotkol, a ktorí chceli zmeniť svoj pohľad a svoj život. A keďže mám kontakty aj na organizátorov, viem o ich túžbe, aby sa ľudské srdcia menili Božou láskou a aby sa tak menil pohľad mladých ľudí Slovenska na seba, na Boha, na iných…
Stretol som sa však aj s učiteľom, ktorý s priateľmi založil inštrumentálnu skupinu a s túžbou vložiť krásu barokovej hudby do vznešenosti barokového chrámu, ponúkli koncert v našom kostole sv. Pavla, medzi Žilinčanmi zvanom Sirotár. Ľudia, ktorí do kostola nechodia, chcú dať svoje umenie na zachovanie krásy jeho stavby benefičným koncertom, lebo v kresťanoch vidia ľudí, s ktorými sa môžu deliť o krásu umenia.
A napokon pri zdieľaní sa nad Božím slovom som počul svedectvo sestry, ktorá stretla bezdomovca. Prvý krát bol v zlej nálade a otravoval život všetkých ľudí okolo seba. Keď sa vo vnútornej nespokojnosti nad ním začala za neho modliť, vtedy začal nadávať aj na ňu. Druhý krát ho stretnúť považovala za pozvanie Božie, aby zmenila svoj pohľad. Nie žeby sa už zmenil on. Všetci ľudia čakajúci na autobus stáli kusisko od zastávky, lebo na nej sa tento bezdomovec vyberanými slovami hádal s automatom. Vtedy k nemu prišla a bez slov mu dala lístok na autobus. Počas spoločnej cesty v ňom chlap vyhlasoval, že sa mu to ešte v živote nestalo. Pochopil, že ho niekto videl inak, ako len v jeho zlobe.
A možno, že to ešte v živote nedošlo mnohým z nás. Ježiš svoj pohľad na nás nemusí meniť. Má ho vždy plný lásky. Pre všetky ovce, tie, čo si myslia, že sú úplne mimo stáda, ale aj pre tie, čo sa spoliehajú na blízkosť Pastiera, platí niečo iné. My sa celý život musíme učiť meniť svoje pohľady, aby sa láskavými stávali aj naše skutky.