máj 112008
 

Bratia a sestry,
Zaiste sme už veľa počuli o Duchu Svätom, ale stále presne nevieme, o čo ide, ako pôsobí a kto to vlastne je. Vieme, že je to tretia božská osoba, že vychádza z Otca i Syna a že nás všetkých posväcuje. Ale nevieme s istotou povedať, kedy a ako bude pôsobiť. Je to totiž jedna z jeho charakteristík – aj sám Ježiš o ňom hovoril v podobnom duchu pri stretnutí s Nikodémom – že nikdy nevieme, kde sa objaví, odkiaľ vychádza a kam ide.

Jedno je ale isté – keď pôsobí, tak to stojí za to. Vidíme to na príhode, ktorú nám opisuje dnešné prvé čítanie.

Dovtedy ustráchaní apoštoli odrazu nachádzajú v sebe dostatok odvahy, aby otvorili zamknuté dvere, za ktorými sa skrývali, a začali neohrozene hovoriť o Ježišovi Kristovi. Ľudia, ktorí sú tam prítomní, sú svedkami nevšednej udalosti – všetci ich počujú rozprávať vo svojom jazyku. Určite poznáme príbeh o babylonskej veži. Ľudia chceli postaviť vežu až do neba, chceli byť ako Boh. Možno sme aj rozmýšľali nad tým, ako je možné, že pri stavbe tejto veže došlo k tomu, že si zrazu nerozumeli, nevedeli sa dohovoriť. Niektorí exegéti to vysvetľujú aj tak, že síce všetci rozprávali jedným jazykom, ale navzájom sa hádali, keďže ľudská pýcha ľudí nespája, ale rozdeľuje. Myslím si však, že by sme pokojne mohli vysvetľovať túto stať aj doslova – teda že zrazu si navzájom nerozumeli, ako keď dvaja ľudia rozprávajú cudzou rečou a nerozumejú si. Duchu Svätému nerobí problém neznalosť rečí. V dejinách sa viackrát stalo, že niektorí svätci nepoznali inú reč, než ich rodnú. No predsa cudzinci, ktorí za nimi prišli o radu, počuli ich vo svojej materinskej reči. Pre nás ľudí je to prirodzeným spôsobom neprekonateľná prekážka. Duchu Svätému to nerobí problém.

Otázkou zostáva, ako Ducha Svätého dostať do svojho života? Zaiste, nebude to tak, že mu rozkážeme a príde. Spomeňme si na Ježišove slová: „Duch veje, kam chce…“ No na druhej strane máme istotu, že Duch Svätý príde, ak sa mu otvoríme, ak mu dáme možnosť, aby prišiel. Deje sa to napríklad pri sviatosti birmovania, ale nielen vtedy. On prichádza vždy, keď máme čisté srdce a keď s ním rátame. Jednu istotu ohľadom Ducha Svätého však máme. Táto istota vychádza z dnešného evanjelia. Keď Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní prišiel medzi apoštolov, povedal im „Pokoj vám!“ Po tých slovách – ako čítame – hovorí: „Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte, bude mu odpustené…“ Tento dar je v Cirkvi trvalý. Apoštoli ho odovzdali svojim nástupcom – biskupom a tí zase kňazom. Tak je to až do dnešných čias. Máme teda istotu, že Ducha Svätého nájdeme vo verných služobníkoch oltára, v hierarchii Cirkvi.

Veľmi pekne to vyjadrila Lucia, vizionárka z Fatimy, keď ju žiadali o výklad tretieho tajomstva, ktoré svojho času bolo veľmi očakávané a nikto netušil, čo v tomto posolstve je. Podľa slov vtedy ešte kardinála Ratzingera, Lucia povedala: „interpretácia (zjavenia) neprináleží „vidiacemu“, ale Cirkvi“. Nádherne tým vyjadrila, že ona síce dostala ten veľký dar – mohli by sme povedať charizmu – ale Cirkev je tá, ktorá má tiež dar od toho istého Boha zväzovať a rozväzovať, teda určiť, čo je správne a čo nie. Je zjavné, že u Lucie nebol ani náznak pýchy alebo neposlušnosti voči Cirkvi. Naopak, vážila si ju a rešpektovala. Toto je tiež dôležitý znak, ktorý prináša so sebou Duch Svätý – poslušnosť voči Cirkvi. Keď potom Lucii dali prečítať výklad fatimského tajomstva, sama povedala, že sa to zhoduje aj s jej chápaním tohto posolstva. Duch Svätý si neprotirečí.

„Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý“ – tak píše sv. Pavol. Áno, Duch je ten istý – ten, ktorý rozdáva dary, ten, ktorý pôsobí v Cirkvi. Prosme teda so žalmistom: Pane, zošli svojho Ducha a obnov medzi nami pokoj, obnov medzi nami radosť a obnov medzi nami aj úctu a poslušnosť k tvojim zástupcom tu na zemi, lebo v tomto všetkom prichádza tvoje kráľovstvo. Amen.