máj 022004
 

Bratia a sestry,
Isto viete, že ovce bez pastiera sú stratené, v stáde vládne chaos. Istotu im dodáva osoba pastiera. On ich vedie. Mať takúto istotu v dnešnom chaotickom svete je tiež veľká vec. Človek ju potrebuje.

Potrebuje istotu, o ktorej hovoril Ježiš v dnešnom evanjeliu: ovce, ktoré mu patria, majú istotu v jeho Otcovi. Dnešnou nedeľou, ktorá má prívlastok Nedeľa Dobrého Pastiera, si pripomíname tú skutočnosť, že Ježiš Kristus stále bdie nad svojím stádom, nad nami, drží nás v blízkosti svojho Otca.

Otec je ten, ktorý má všetko vo svojich rukách. Chráni si svojich verných, u neho sú v bezpečí. Ochraňuje všetkých, ktorí o to stoja – tých, ktorí počúvajú hlas jeho Syna Ježiša Krista a idú za ním. Isteže, počúvať jeho hlas a ísť za ním sa nechápe doslova. Veď priamo počuť hlas Boha nemôže nikto z nás. Boží hlas sa však dá vnímať v Božom slove – vo Svätom Písme. Citlivé svedomie ho zachytí aj inde – v rôznych životných situáciách, pri výklade a kázaní Božieho Slova, pri prijímaní sviatostí. Takto počúvame samého Boha, poznávame ho a spoznávame aj to, ako ho nasledovať, čo robiť, aby sme bezpečne prišli do Božieho ovčinca. Počúvať teda ešte nie je všetko, treba aj nasledovať Dobrého Pastiera, žiť podľa toho, čo sme počuli. Boh Otec odmeňuje toto úsilie človeka ochranou a istotou vo svete a večným životom v Božom náručí. Sám Ježiš to sľubuje, ako sme počuli.

Držme sa teda nášho Dobrého Pastiera, počúvajme jeho hlas, poznávajme ho čím viac a nasledujme ho, robme tak, ako si to On želá. Viera a ochota prispôsobiť sa Božiemu hlasu spôsobuje hlbšie a lepšie poznanie Ježiša-Dobrého Pastiera a uľahčuje neraz namáhavú a ťažkú cestu životom. Dáva nám istotu vo všetkých problémoch a starostiach, ktoré dennodenne prináša naša neistá doba. Počúvajme Božie slovo, čítajme si Sväté Písmo, počúvajme výklad a kázne. Jedným slovom: zaujímajme sa o Boha.

Jeden írsky televízny reportér spomína takúto príhodu: „Pred niekoľkými rokmi sme boli robiť reportáž v španielsku. Išli sme peši po vysokých suchých vrchoch. Okolo obeda sme sa zastavili, aby sme sa naobedovali. Bolo veľmi horúco a tieň sa hľadal veľmi ťažko. Keď sme si konečne sadli a spravili si pohodu, zadívali sme sa na krajinku okolo seba. Bola hornatá, pustá, bez najmenšej známky ľudského života. Iba kde tu sa nachádzal nejaký strom alebo tráva, sem-tam prebehla nejaká jašterica. Zrazu sme zbadali v diaľke pastiera so stádom oviec. Prichádzal rovno k nám. Po chvíli sa vynoril na opačnej strane druhý pastier tiež so stádom svojich oviec a tiež išiel k nám. Stretli sa rovno pred nami. Priateľsky sa pozdravili, podali si ruky a dali sa do rozhovoru. Začali sme tŕpnuť. Ovce sa začali totiž miešať. Hovoríme si: „To teda bude chaos“. Sme zvedaví, ako si tie svoje ovce rozdelia.“ No naše starosti boli márne. Keď sa pastieri rozlúčili, každý zobral svoju palicu, buchol ňou o zem, zapískal, čosi zakričal po španielsky a potom sa pohol. A jeho ovce sa vybrali za ním. Po chvíľke z tej jednej hŕby oviec boli zase dve veľmi pekné stáda. A my sme len čumeli.“

Bratia a sestry, počúvajme Boží hlas, riaďme sa ním, aby sme aj v chaose súčasnej doby mali istotu a pred sebou jasný cieľ, ktorý sa vyplatí nasledovať – Ježiša Krista, Dobrého pastiera. Amen.