máj 172009
 

Kresťanstvo vyžaduje, aby veriaci pochopil hlavné články viery nielen intelektuálne, ale aby podľa nich aj konal v každodennom živote. Mimoriadny príbeh obrátenia Kornélia v prvom čítaní ilustruje toto posolstvo. Je to najdlhšie rozprávanie o jednotlivcovi v Skutkoch apoštolov. Témou príbehu je Božie prinútenie – Peter je posledný, čo by bol ochotný prijať Kornélia do kresťanského spoločenstva a dokonca ho odmietne prijať až dvakrát. Peter sa musel obrátiť pred tým, než mohol obrátiť Kornélia. Peter dospel k tomu, že si uvedomil, že Božie dary sú dané všetkým, ktorí počúvajú Božie slovo. Jeho otázka: „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my? [10,47] reflektuje otázku Etiópčana a odpoveď Filipa v predošlom príbehu: „Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť? [8,36]. Petrov prístup ku Kornéliovi mal ďalekosiahle dôsledky. Zrazu zasiahnutý mimoriadnou srdečnosťou, pohostinnosťou a hlbokou dobrotou Kornélia a jeho domácnosti Peter spontánne zvolá: „Mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. … Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu.“ Táto výpoveď prelomila stáročia zvyklostí a dokonca aj teológiu, že iba Izrael sám bol vyvoleným národom Boha, oddelený od všetkých ostatných národov ako jedine Boží vlastný [porovn. Dt 7,6-8; Ex 19,5-6]. Peter nemal inú voľbu, iba pokrstiť domácich Kornélia a keď ho kritizovali za jeho ‘ekumenický’ prístup, odvetil svojim kritikom: „Ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“ [11,17]. Keď kritici počuli tieto slová, stíchli a začali oslavovať Boha [11,18]. Aj Pavol našiel také isté spontánne prejavy viery a vzrušene vyhlásil: „Teraz sa obrátime k pohanom!“ Spor o zákone pretrvával dlhú dobu, takže Pavol venoval tejto téme svoje najobsiahlejšie dielo – List Rimanom.

Nazval som vás priateľmi

V dnešnom Evanjeliu sv. Jána [15,15] počúvame mocné slová: „Už vás nenazývam sluhami … Nazval som vás priateľmi.“ Nie sme nehodnými sluhami, ale priateľmi! Pán nás nazýva svojimi priateľmi, venuje nám svoje priateľstvo. Ježiš definuje priateľstvo dvomi spôsobmi. Medzi priateľmi nie sú tajnosti – Kristus nám hovorí všetko, čo počuje od Otca. Dáva nám plnú dôveru a s dôverou aj poznanie. Odhaľuje nám svoju tvár, svoje Srdce. Prejavuje svoju nežnosť k nám, svoju zapálenú lásku, ktorá ide až po bláznovstvo kríža. Ak by sme mali menovať jednu z najčastejších a najdôležitejších tém učenia a kázania Benedikta XVI. v ostatných štyroch rokoch – iste by to bolo jeho pozvanie byť Ježišovým priateľom. Táto téma u neho jasne zaznievala počas svätej omše „za zvolenie rímskeho pápeža“ v Chráme sv. Petra, pred konkláve. Vtedy povedal: „Rozvinutá a zrelá je viera hlboko zakorenená v priateľstve s Kristom. Toto priateľstvo nás otvára všetkému, čo je dobré a poskytuje nám mieru na rozlišovanie toho, čo je pravdivé a čo je falošné, čo je podvod a čo je pravda.“ Pamätám si, aký som bol dojatý, keď som počúval homíliu Svätého Otca na začiatku jeho Petrovej služby rímskeho biskupa 24. apríla 2005. Tri razy počas tejto pamätnej homílie Benedikt XVI. hovoril o dôležitosti „priateľstva“ s Ježišom: „Cirkev ako celok a všetci jej pastieri, tak ako Kristus, sa musia vydať na cestu a vyviesť ľud z púšte smerom k miestu života, smerom k priateľstvu s Božím Synom, smerom k tomu, ktorý nám dáva život a život v hojnosti. … Nič nie je krásnejšie ako poznať ho a hovoriť iným o našom priateľstve s ním. Iba v tomto priateľstve sú dvere života otvorené dokorán. Iba v tomto priateľstve je veľký potenciál ľudskej existencie zjavený v pravde. Iba v tomto priateľstve prežívame krásu a oslobodenie.“ O osem mesiacov neskôr, pred modlitbou Anjel Pána 15. januára 2006, Benedikt XVI. povedal: „Priateľstvo s Učiteľom zaručuje hlboký pokoj a vyrovnanosť duše dokonca aj v temných momentoch a v najťažších skúškach. Keď sa viera stretne s temnou nocou, v ktorej už ‘necítime’ či ‘nevidíme’, priateľstvo s Ježišom zaručuje, že v skutočnosti nás nič nemôže odlúčiť od jeho lásky (porovn. Rim 8,39). Téma priateľstva bola jeho ústrednou myšlienkou aj 26. augusta 2007: „Pravé priateľstvo s Ježišom sa vyjadruje v spôsobe života. Vyjadruje sa dobrotou srdca, pokorou, jemnosťou a milosrdenstvom, láskou k spravodlivosti a pravde, úprimným a čestným úsilím o pokoj a zmierenie.“ Mohli by sme povedať, že toto je „identifikačný preukaz“, ktorý nás kvalifikuje za jeho skutočných „priateľov“, toto je „pas“, ktorý nám umožní prístup do večného života. Ako chápeme tento obrovský dar priateľstva v našom živote?

Vec srdca

Už mnohé roky považujem život a dielo kardinála Johna Henryho Newmana [1801-1890] za brilantný model priateľstva. Kardinál Newman skutočne hovorí od srdca k srdcu – „cor ad cor loquitur“ – výraz, ktorý si zvolil za osobné motto. Nebolo nič nadprirodzené v spôsobe Newmanovho vzťahu k toľkým odlišným ľuďom. Hľadel na nich a miloval ich takých, akí boli. Pretože blahorečenie milovaného anglického kardinála sa blíži, zastavme sa na chvíľu u jeho chápania priateľstva. Kardinál Newman si nesmierne cenil šľachetnosť ľudských cností prezentovaných v literatúre a histórii starovekého Ríma a Grécka. Súčasne možno opísať ako ľudsky príťažlivých aj svätcov, ktorých najviac obdivoval – sv. Pavla, cirkevných otcov, svojho duchovného otca sv. Filipa Neriho a sv. Františka Saleského. Kardinál Newman mal mimoriadnu schopnosť a dar priateľstva, ktoré sa často menilo na duchovné vedenie. Nikto nemôže charakterizovať kardinála Newmana ako extroverta alebo ako človeka, ktorý berie veci zľahka. Stačí pozrieť sa na množstvo jeho listov a denníkov, alebo prezrieť si zoznam mien v jeho autobiografických dielach a vidíme hlboké priateľstvá so stovkami ľudí počas jeho života. Tento jeho osobný vplyv sa mocne rozšíril na milióny ľudí, ktorí čítali jeho diela a objavili, čo priateľstvo skutočne znamená.

Autenticita

Nemohol by som hovoriť o priateľstve bez vyslovenia varovania pre nespočetných žien a mužov, ktorí ho hľadajú každý deň. Veľká popularita internetových spoločenských sietí ako MySpace a Facebook si zaslúži starostlivú pozornosť, rozmyslenie a starostlivé zváženie. Hovorí sa, že keby Facebook bol krajinou, bola by to 8. najzaľudnenejšia krajina sveta! Musíme starostlivo zvážiť: Čo to pre nás znamená? Tieto nástroje pomáhajú zvádzať ľudí dokopy a zlepšovať spoločenskú sieť. Napríklad doma uväznení, labilní, chronicky chorí a starí ľudia sa môžu spájať s komunitou iných v rovnakej situácii a rodia sa nové zväzky solidarity.

Ale sú tu aj otázky: Ako to pôsobí na nás? Čo to robí s naším zmyslom pre spoločenské zväzky? S naším zmyslom individuality? S našimi priateľstvami? Priateľstvo v tejto virtuálnej sfére je celkom odlišné od skutočného priateľstva. Priateľstvo je vzťah, ktorý zahrňuje zdieľanie spoločných záujmov, vzájomnosti, dôvery a odhaľovanie dôverných podrobností v čase a v rámci špecifických kontextov. Pravé priateľstvo závisí od vzájomných vzťahov a môže rozkvitať iba v hraniciach súkromia a skromnosti. Na internetových stránkach je však koncepcia verejného priateľstva, ktoré je priateľstvom, o ktorom nehovorí Ježiš v evanjeliu, ani Benedikt XVI. vo svojich nádherných spisoch, ani kardinál Newman vo svojich listov. Vzdialenosť a abstrakcia v internetových priateľstvách môže viesť k istému druhu systematického odcitlivenia kultúry, ak nebudeme k tejto novej skutočnosti pristupovať múdro, prezieravo a pozorne.

Takéto priateľstvá alebo skôr známosti sú celkom odlišné od „cor ad cor loquitur“, ktoré si tak vrúcne želá a prežíva Ježiš so svojimi učeníkmi či prudký Peter, rímsky úradník Kornélius, britský kardinál John Henry či nemecký pápež Benedikt XVI., ktorí formovali svoj život podľa Dobrého pastiera, verného priateľa každej ľudskej bytosti.

(zo Zenitu preklad Mgr. Zuzana Gluchichová)