dec 242015
 

Každé dieťa, prichádzajúce na svet, je nádejou pre svet. Je posolstvom a potvrdením čnosti nádeje.

 

Skutočne je malé dieťa prísľubom lepšieho sveta pre rodičov a tých, čo sa spolu s rodičmi na príchod dieťaťa tešia. Každý jeden malý človiečik je schopný vyvolať v nás ľuďoch túžbu pomáhať mu, aby sa udial jeho život, ktorý je jedinečný a aby sa uskutočnila nádej na šťastie života, ktorú v sebe nesie. Zvlášť rodičia môžu vo svojej mysli žiť predstavu o tom, ako pomôžu svojmu potomkovi šťastne rásť. Tak si potvrdzujeme aj svoju osobnú túžbu po šťastí života. Potvrdením nádeje pre iného dúfame, že sa posilní aj nádej v nás samých. Asi už tušíte, že nám chcem pripomenúť to Dieťa, s ktorým sa táto nádej zrodila, od ktorého pochádza a ktoré ju dalo každému inému dieťaťu. Vďaka jeho príchodu môžu najhlbšie túžby ľudí nájsť svoje naplnenie. On priniesol istotu, že nádej nie je naivita, ale objav toho, že sa môžem stať niekým krajším, než tým, kým teraz som a viac než tým, čo si o sebe predstavujem ja sám. Príchod Spasiteľa urobil čnosť nádeje skutočnou. A každé dieťa je dôkazom, že Boh nám svoju čnosť nádeje stále ponúka, ba že ju každým dieťaťom zveruje do našich rúk. Dúfa totiž, že sa podľa jeho vôle budeme starať o človeka, ktorého nám poslal na svet. Presne tak ako dúfal, že sa ľudia postarajú o jeho Syna, ktorého nechal narodiť sa v Betlehme.

 

Prečo je nám teda v našom svete také ťažké dúfať, prečo, toľko beznádeje v ľudských životoch okolo nás? Práve preto, že dnešný svet odmieta nádej zakotvenú v Bohu a Boha, ktorý sa nám predstavuje ako Boh nádeje a ako Otec očakávajúci, že v neho budeme dúfať. Súčasná mentalita, nie veľmi naklonená ani príchodu dieťaťa na svet, je charakterizovaná našou neochotu dať sa Bohu do rúk, do jeho vôle, do života, ktorý pre nás on vysníval. Nechceme do rodiny prijať väčší počet detí, lebo si zrátame, že by sme nevedeli život rodiny zabezpečiť vo svojej réžii. Chceme deti prijať iba vtedy a také, ako o tom máme predstavu. Preto je súčasťou civilizácie už nie len potrat, ale aj umelé oplodnenie, vždy vtedy, keď to vyhodnotíme, že nám to vyhovuje. Ochota dieťa prijať je limitovaná na vyhradený čas a podriadená prianiam vlastných predstáv, takže sa nám nevedomky dieťa stáva stále viac objektom objednávky a teda tovarom, namiesto toho, aby bolo darom. Boh, so smútkom nad tým, ako zabíjame nádej v sebe  i v iných, necháva na tento svet prísť dieťa do rôzneho druhu biedy, aby aj tam zasieval svedectvo o svojej láske, ktorá pozýva dúfať v neho za každých okolností. Tak ako pozval k nádeji ľudí, ktorí pred dvomi tisícročiami hľadeli na Ježiša. Prijať Boha nádeje znamená neuzatvoriť sa vo svojich obmedzených predstavách života, ale dôverovať, že má Boh pre mňa pripravenú krajšiu budúcnosť, než akú viem vymyslieť ja sám. Znamená to odvahu upúšťať od svojich obáv a dovoliť Bohu, aby mi ponúkol svoju predstavu o mojej budúcnosti. Spoľahnúť sa na víziu Otca o našom živote, je pre nás ťažké. Naša obava prijímať deti môže byť výstrahou, že máme málo Božej nádeje a preto sa ich bojíme prijať ako dar naše predstavy prevyšujúci. Možno máme málo nádeje, že Boh Otec chce uskutočniť svoj dobrý plán s nami preto, že málo dôverujeme jemu samému. A možno mu nedôverujeme, že ho dokáže uskutočniť, lebo sa upriamujeme na prekážky, ktoré môžu jeho plán prekaziť. V každom prípade je však dnešný svet pôdou, do ktorej treba zasievať zrnká nádeje. Nebeský Otec ich zasieva a čaká našu spoluprácu. Potrebuje ľudí, ktorí sa s dôverou vložia do spolupráce s ním. S dôverou, že im pomôže. Aj vtedy, ak majú viac detí, o ktoré sa majú starať, akú za manželský pár prejavila aj jedna mamička: „Škoda, že sa pre obavy už na toto piate dieťatko nevieme tešiť tak ako na prvé.“ Ale aj takú ako prejavujú manželia, ktorým zdravie dlhé roky nedovolí mať vlastné deti, ale s dôverou hľadia na to ako pomôcť šťastiu v živote iných detí.

 

V jedných aj v druhých vidím prítomnú čnosť nádeje tak, ako ju ponúka Boh. Ľudia sú schopní vidieť nádej akú prinieslo na svet Božie dieťa. Nádej presahujúcu obmedzenú ľudskú predstavu, nádej že Boh sa s nekonečnou láskou stará o život každého dieťaťa na zemi a teda aj o môj život. Som šťastný, že aj dnes bude pri Dieťati v jasliach veľa ľudí prosiacich, aby ich učilo žiť v tejto nádeji.