feb 052006
 

Čert nikdy nespí – zvykne sa hovorievať. A je to pravda. Ľudia chcú touto vetou povedať asi toľko, že si nikdy nemôžeme byť v niečom celkom istý, pretože diabol nám všeličo môže prekaziť. Tak v osobnom, ako aj v spoločenskom živote. Vo svojej taktike vie „preskočiť na druhú nohu…“ Je ako bývalá štátna tajná bezpečnosť. Známa bola zásada, že pri vypočúvaní boli vždy dvaja. Jeden sa tváril veľmi zúrivo a taký aj bol, išiel vás zahlušiť a druhý bol zasa veľmi milý. Jednoduchá, ale veľmi účinná taktika na človeka. Jeden vás zostresuje a druhý, ak sa opierate iba o svoje sily, vás dostane tam kde chce. Evanjelium piatej cezročnej nedele nám ukazuje, že je to diablov  štýl. Minulú nedeľu sme videli diabla ako ostro vystúpil v synagóge na nášho Pána a nepochodil. Musel mlčať a musel odísť. Ale on sa vrátil. Vždy sa vracia. V dnešnom evanjeliu chce umlčať nášho Pána iným spôsobom: Počuli sme ako Pán Ježiš uzdravil Petrovu svokru, potom mnohých ďalších, ktorých mu prinášali. Ráno, skoro na úsvite sa utiahol na osamelé miesto a tam sa modlil. Tu ho našli jeho učeníci, aby mu oznámili radostnú vetu: Všetci  ťa hľadajú. Koľko by sme my, kňazi, dali za takúto snahu. Ako by sme sa tešili, keby ľudia mali záujem o Ježiša Krista, keby o ňom chceli počuť a priamo od nás! Ako by sme sa rozbehli k týmto hladným zástupom a ako by sme ohlasovali! A ako by sme sa veľmi pomýlili… Pán Ježiš reaguje úplne pokojne: poďme inde, do okolitých miest a dedín, aby som aj tam ohlasoval, veď na to som prišiel.

Ak chcel diabol umlčať Pána Ježiša v synagóge ostrým vystúpením proti nemu, tu „preskočil na druhú nohu.“ Nechce ho spútať a umlčať ostrosťou, ale jemnosťou: Nechoď ďalej. Pozri koľkí čakajú na tvoje slovo. Tu máš záujem, tu máš  motiváciu, tu máš ľudí už získaných. Pán Ježiš ho prehliadol a tým učí aj nás prehliadať takéto situácie. Je veľmi nebezpečné ak diabol proti nám zúri a ničí nás tým, že nás deptá neúspechmi. Oveľa nebezpečnejšie však je ak nás chytá na úspechy, ak nás zväzuje vidinou vlastnej schopnosti, úspešnosti, nenahraditeľnosti. Iba ty to dokážeš, iba ty jediný si tu potrebný, čo si tí ľudia bez teba počnú… Dobre sa to počúva, ale o to nebezpečnejšie sú tieto lži. Uveriť im znamená podľahnúť diablovi. Ťažko je žiť v beznádeji a zúfalstve ako to počujeme o Jóbovi v prvom čítaní: Či nie je bojom život muža na zemi a jeho dni nie sú ako dni nádenníka? Ale ťažko je žiť aj v prílišnej eufórií. Riešením je tu príklad sv. Pavla z druhého čítania, ktorý spokojne vyhlasuje: hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých… Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Tak pozor na diabla keď zúri proti nám, ale pozor na neho aj keď „preskočí na druhú nohu.“ Dovtedy budeme od neho slobodní, kým budeme božími otrokmi, kým nám bude jasné prečo sme prišli…