mar 192006
 

Evanjelium tretej pôstnej nedele vzalo za svoju tému chrám. Ježiš očisťuje starý chrám, vyháňaním z neho, s korbáčom z povrazu, obchodníkov s tovarom; takže predstavuje sám seba ako nový chrám Boha, ktorý ľudia zničia, ale ktorý Boh za tri dni vzkriesi.
Tento krát sa však chcem pozastaviť nad prvým čítaním, pretože ono obsahuje dôležitý text: dekalóg, desať Božích prikázaní. Moderný človek dnešnej doby nechápe prikázania; vymieňa ich za svojvoľné zákazy Boha, za obmedzovanie svojej slobody. Ale prikázania Boha sú prejavom Jeho lásky a Jeho otcovskej starostlivosti o človeka. „Prikazujem ti zachovávať prikázania, aby si žil a bol šťastný“ (Porov.Dt 6, 3; 30, 15): toto je cieľ prikázaní, a nič iné.

V niektorých nebezpečných úsekoch chodníka, ktorý vedie na vrchol hory Sinaj, kde nám Boh dal desať prikázaní, na vystríhanie, že niekto roztržitý a neskúsený vyjde z cesty a zrúti sa do priepasti, boli vložené znamenia ukazujúce nebezpečenstvo, umiestnené na zábradliach alebo vytvorené nejakými zátarasami. Cieľ prikázaní nie je odlišný od tohto spomínaného výstupu. Prikázania sa môžu porovnávať so zábranami alebo s hrádzou. Vidíme to na rôznych príkladoch, čo sa stane, keď sa pretrhne hrádza. Okolité obce a polia sú zavalené lavínou vody a blata. Tiež sami vidíme, čo nastane v spoločnosti, keď sa systematicky šliape po istých prikázaniach, ako napríklad Nezabiješ, Nepokradneš a iné…

Ježiš zhrnul všetky prikázania, dokonca celú Bibliu, do jedného prikázania, do prikázania lásky k Bohu a k blížnemu: „Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22, 40). Mal pravdu sv. Augustín, keď povedal: „Miluj a rob čo chceš.“ Pretože ak niekto opravdivo miluje, všetko, čo robí, bude nakoniec dobro. A taktiež aj výčitka či upozornenie budú pre lásku, pre dobro iného.

Desať Božích prikázaní treba však zachovávať spoločne, naraz; nemôže sa zachovávať päť z nich a porušovať ďalších päť, alebo tiež len jedno z nich. Napríklad členovia mafie si môžu úzkostlivo uctievať svojho otca i matku; nikdy by si nedovolili „túžiť po žene druhého“ a ak sa ich syn rúha, ostro mu to vyčítajú; ale čo sa týka nezabiť, nehovoriť falošne, netúžiť po majetku iných, toto je zrazu už iná reč. Musíme urobiť skúšku nášho života, aby sme videli, či aj my nerobíme niečo podobné, a teda že škrupulózne zachovávame niektoré prikázania a ďalšie si úplne veselo porušujeme, či nie sme podobní napríklad mafiánom.

Chcel by som zvlášť upútať pozornosť na jedno z prikázaní, ktoré je v určitých oblastiach najviac porušované: „Nevezmeš Božie meno nadarmo“. „Nadarmo“ znamená bez ohľadu, úcty, alebo horšie, s opovrhnutím, s hnevom, teda rúhavo. Veľa ľudí vkladá do svojich vlastných rozhovorov rúhania, ako keby sa nič nedialo, bez ohľadu na pocity tých, ktorí ich počúvajú. Ďalej napríklad mnohí mladí chlapci, najmä keď sú v nejakej skupinke, opakovane rúhajú s tým, že chcú tým zapôsobiť, vzbudiť dojem, na prítomné dievčatá. Avšak mladík, ktorý chce na dievčatá urobiť takýmto spôsobom dojem, nikdy ho nedosiahne. Vynakladá sa veľké úsilie, aby sme milovanú osobu presvedčili prestať fajčiť, hovoriac, že fajčenie škodí zdraviu; prečo nerobiť podobne aj s presviedčaním, aby prestal hrešiť, nadávať a rúhať sa?

(Preklad zo Zenitu)