aug 012015
 

AI:   Nezvyknem to robiť, ale tento pondelok som na odporúčanie, či skôr naliehanie, jedného kolegu kňaza prijal dealera istej firmy. Mohli by sme ho nazvať i finančným poradcom. Najskôr som si povedal, že z úcty ku kolegovi to vydržím a zruším ho až na záver, potom že sa na tom pobavím… Po klasických „oblbovačkách“, keď mi už 15 minút „masíroval mozog“, mu hovorím: „Poznám vašu firmu, aj s ňou mám skúsenosť, žiaľ negatívnu“. „Kedy ste s nami spolupracovali?“ – pýta sa. „Viete, ak to bolo pred piatimi rokmi, to je už úplne iné. Ponúkame iné, oveľa lepšie produkty, dnes je to úplne iný systém.“ „A ako dlho to takto vydrží?“ – pýtam sa akoby naivne. „Teraz to už je super a stále ideme dopredu“ – hovorí on. Nuž, kiežby mal pravdu. Príbeh však spomínam z iného dôvodu:

KE:   Myslím, že podobne to bolo i s mannou na púšti, na ktorú sa odvolávali Ježišovi súčasníci, resp. v opozícii ku ktorej Ján prezentuje Ježišovu katechézu o Eucharistii. Inak to bolo pred ňou – samé šomranie. Inak pri prekvapených otázkach a radosti z darovaného pokrmu. A inak o nejakú dobu, keď sa Židom tento pokrm sprotivil, prejedol… Manna bola znamenie Božej moci i keď biblisti dodnes nevedia presne popísať o čo išlo, ani určiť čas, aký sa ňou Židia ma púšti  stravovali. Stretáme sa len s poznámkou, že ju prestali jesť, keď jedli z úrody zasľúbenej zeme – Kanaánu.

DI:   V kontraste k manne Ježiš začína svoju reč o chlebe života, ktorým je On sám. Vrcholom katechézy bude prísľub Jeho tela ako pokrmu. Sviatosti Oltárnej, Eucharistie. Aj vzťah k nej sa v 2000 ročných dejinách Cirkvi menil. Najskôr ju „Kristovci“ jedli počas hodov lásky zvaných agapé. Postupne sa stolovanie, jedenie iných pokrmov od prijímania Eucharistie oddelilo. Sviatostný pokrm sa začal nosiť aj tým, ktorí sa na spoločnom slávení nezúčastnili. Chorým a väzňom. A tiež ho kresťania začali uchovávať v posvätných priestoroch, ktoré začali vznikať od 3. storočia, v kostoloch. Postupne sa slávenie Eucharistie prenieslo takmer výlučne do týchto priestorov. Stredovek priniesol veľké diskusie a následne definície o Kristovej prítomnosti pod spôsobmi chleba a vína. Keďže je trvalá, tak sa mu, ako Bohu, v Eucharistii klaniame. Po Tridente nadobudla poklona väčší význam ako prijímanie. Bohostánok sa stal centrom katolíckych chrámov a pre pristupovanie k sv. prijímaniu sa zaviedli prísne normy. Ostatné storočie počnúc sv. Piom X. vyzdvihlo potrebu častého sv. prijímania i liturgickú reformu II. Vatikánskeho koncilu. Do popredia sa dostalo spoločenstvo veriacich, ktoré Eucharistiu slávi a prijíma. Prejavilo sa to otočením predsedajúceho tvárou k spoločenstvu a tiež koncelebráciou, spoločným slávením zídených kňazov. A ktovie, ako sa budú veci vyvíjať ďalej…

PAR:   Zmena pohľadu a vývoj sa však dotýka nielen Cirkvi ako spoločenstva veriacich, ale aj každého veriaceho osobne. Aj my sme inak chápali sv. omšu a sv. prijímanie ako deti, inak ako dospievajúci, inak v dospelosti, inak v starobe. Tak či onak by bolo dobré, keby sme sa v tom svojom pohľade nielen menili, ale aj dozrievali, obohacovali svoj horizont  a stále viac a viac chápali.

Pre spomínané obohatenie nám môže pomôcť i manna ako predobraz Eucharistie. Prestala padať na hranici Zasľúbenej zeme. Keď starozákonný Boží ľud dozrel na vstup do Palestíny, mal k dispozícii nový pokrm. Aj Eucharistia je materiálne stretanie, zjednotenie s Bohom, ktorý je Duch. Keď dôjdeme k duchovnému stretnutiu, k nekonečnej komunikácii v nebi, budeme mať k dispozícii „iný pokrm“, neustálu Božiu prítomnosť. Sväté prijímanie je teda pre nás pokrm určený na čas dozrievania. Postupného chápania Božej vôle s nami, s našim okolím, s celým svetom. Postupného prijímania Jeho riadenia sveta i nášho života. A rastu túžby po novej vlasti, po nebeskom domove.

MY:    Pri všetkých spomínaných zmenách by sme si mali na záver uvedomiť ešte jednu dôležitú skutočnosť: Sviatosť Oltárna, Eucharistia je tu už takmer 2000 rokov a stále je centrom kresťanského života. Myslím, že toto samo o sebe svedčí, že tu ide o veľké „znamenie“, o zázrak, ktorý nás sprevádza dejinami a svedčí o Božej prítomnosti.

 ADE:  Začal som o stretnutí s istým dealerom. Nakoniec skončilo príjemne, lebo pochopil, že v danom čase nemusí ísť len o produkt jeho firmy. A tak sme debatovali o všeličom, o marketingových pravidlách, o potrebe neustáleho vzdelávania i o duchovnom živote a Cirkvi. Bolo to obohacujúce pre obidvoch. Verím že podobne, ba oveľa viac obohacujúce môže byť i naše dnešné sv. prijímanie. Možno vtedy, ak rozšírime svoj obzor na jeho cieľ a pôsobenie v našom živote.

Amen.