nov 232008
 

Kristus Kráľ…
S týmto titulom pozeráme v dnešnú nedeľu na Ježiša: Kristus je Kráľ vesmíru.

Keď obzeráme v niektorých krajinách veľké paláce, ktoré boli postavené pre panovníkov a kráľov, možno nás preniknú aj rozpaky. Každý jeden prvok, či už architektonický alebo maliarsky, bol urobený veľmi precízne, aby povyšoval kráľa, ktorý býval v paláci a tí, ktorí k palácu prichádzali, aby sa cítili nekonečne menší a podriadení kráľovi. Všetko muselo vyjadrovať moc a nepopierateľnú nadradenosť toho panovníka.

Rozmýšľať o Kristovi Kráľovi, porovnávajúc ho s inými kráľmi a panovníkmi, nám môže ponúknuť otázku: Je Kristus kráľom tohto sveta? Odpoveď môžeme nájsť v čítaniach dnešnej nedele, poslednej v tomto liturgickom roku.

Evanjelium nám opisuje posledný súd a predstavuje Ježiša ako toho, ktorý prichádza v sláve a zasadá na trón svojej slávy. Prichádza ako Kráľ, aby súdil svet. Oddeľuje ovce od capov; spravodlivých od nespravodlivých; tých, ktorí pôjdu do večného života od tých, ktorí pôjdu do večného trápenia. Čo je merítkom toho, či budeme stáť po pravej alebo ľavej strane? Myslím, že Ježišove slová sú tu veľmi jasné: sú to naši blížni. Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili. A čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili. Dialóg medzi Ježišom – sudcom a diskutujúcimi na oboch stranách nám odhaľuje jeden prekvapivý aspekt, a to, že všeobecný sudca na konci čias, ktorého všetci rozpoznajú ako Kráľa a Pána, mal tu na zemi tvár utečenca, otravného bezdomovca, sklerotického starca, nepríjemného suseda či postihnutého dieťaťa… Zoznam, v ktorom môže každý z nás pokračovať sám. Stačí sa pozrieť len okolo seba a nájdeme ľudí, ktorých Ježiš nazýva „najmenšími bratmi“, hoci pre nás sú to často krát neprijateľní ľudia. Kritérium spásy, podľa evanjelia dnešnej nedele, spočíva v láske a v pozornosti k tým, ktorí to potrebujú, k „najmenším bratom“, a nezáleží na tom, či sme alebo nie sme si vedomí toho, že práve v nich je prítomný sám Ježiš.

Ježiš je Kráľom, ktorý sa odlišuje od ostatných. Nepoužíva moc, ktorú má na to, aby zničil iných a potvrdil tak sám seba. Používa svoju moc ako dar spásy, aby sme každú chvíľu nášho života prežívali ako život na Kráľovskom dvore. Ale nie na takom dvore, ako majú veľkí králi a panovníci, ale na dvore tých, ktorí konkrétnym úsilím lásky budujú Božie kráľovstvo na zemi: Kráľovstvo vytvárané vzájomným dávaním sa, a nie súperením; kráľovstvo lásky a pokoja.

Možno dnes viac ako inokedy budeme pociťovať, že Boží súd sa približuje, ale tým aj Božie kráľovstvo. S touto víziou dnes ďakujme Bohu za všetky duchovné dobrodenia, ktoré sme počas končiaceho sa liturgického roka od neho prijali. Dúfam, že nám bol všetkým na úžitok v našom putovaní k svätosti. Pretože každý rok, ktorý sa pominie, je pomalé, ale isté priblíženie sa k definitívnemu vstupu do Božieho kráľovstva. Vstup, ktorý bude potvrdený našou smrťou, posledným nepriateľom na zničenie zo strany tohto jedinečného a špeciálneho Kráľa, ktorý je veľmi pokorný a štedrý, a ktorý prišiel medzi nás, žil pre nás, zomrel a vstal z mŕtvych, aby sme my mali večný život.