mar 072015
 

Často počúvam o nás Slovákoch, že sa nevieme predať. Že máme hodnoty, ale nevieme ich investovať. Že sa podceňujeme, neveríme si, nepresadzujeme sa. Áno, určite je na tom veľa pravdy, koniec koncov sme mladý národ a všeličo sa ešte učíme. Otázka je, ako sa môžeme naučiť uvedomovať si svoju pravú hodnotu? Čo to znamená byť na ňu hrdý? Kde sa učíme správne a pravdivo v seba veriť?

Dnešný Ježišov príbeh z Jeruzalema hovorí o vyčistení a obnovení chrámu. A zároveň nás pozýva premýšľať kým ako ľudia sme. Čo je v nás… Je pravdivé to dych vyrážajúce tvrdenie, že sme stvorení na Boží obraz a teda sme Jeho chrámom? Som chrámom živého Boha? Som domom Otca? Alebo máme veriť tomu, čo často vidíme okolo seba, že ľudským konaním človek z božieho chrámu svojho života alebo z iných ľudí robieva celkom pokojne tržnicu? Som chrámom či tržnicou?

Hoci Ježišov príbeh o vyčistení chrámu evanjelista Ján rozpráva na začiatku svojho evanjelia, zapadá do širšieho kontextu. Do kontextu o identite. Identita Izraelitov bola založená na zmluve, chráme a zákone. Ježiš prichádza ako svetlo, aby poukázal na to, že zmluve podobne ako svadbe v Káne chýba niečo dôležité – víno. Z chrámu sa stala tržnica, alebo ako píše evanjelista Marek ešte tvrdšie „lotrovský pelech“. A zákon si prisvojili tí, ktorí namiesto toho, aby boli jeho strážcami sa stali jeho majiteľmi. Ježiš mocou Slova začína v Káne budovať novú zmluvu, dnes o sebe v Jeruzaleme prehlasuje, že je nový chrám, aby nám následne daroval nový zákon – zákon lásky.

Verím Ježišovi ako svetlu, ktoré mi ukazuje, že ako človek som vo vnútri nie len nejakou „tržnicou“. Nie iba bytosťou, ktorá predáva, kupuje, obchoduje, zhodnocuje, zarába aj prerába, produkuje luxus aj krízy. Nie iba niekým, kto potrebuje čo najviac času tráviť v obchodných centrách, na trhoviskách tohto sveta, aby sa utvrdzoval v identite, že aj moja hodnota, a nakoniec hodnota každého človeka je len v tom, čo dokážem s pomocou reklamy zobchodovať.

V moci Ježišovho slova vnímam pozvanie ku identite byť chrámom. Miestom, kde Boh býva. Priestorom, kde pôsobí Duch Svätý. Oltárom, kde sa dá Ježiš adorovať. Znovu a znovu sa pýtam seba, ako urobiť aj s môjho života „pupok“, ktorý by spájal nebo so zemou; môj originálny ľudský rozmer –  aj realizácia ponúknutej účasti na božskej prirodzenosti. Uvedomujem si, že chrám na rozdiel od nákupného centra či trhovišťa sa nestavia ani tak rýchlo ani tak ľahko. Trvá to. Dlho. Celý ľudský život. Je to proces. Chrám sa nedá ani tak rýchlo prestavať. Tržnicu či halu obchodného centra ľahko pragmaticky prispôsobíme takmer čomukoľvek. Ale chrám? Vždy nám zostane čosi, čo nám pripomína účel, na ktorý to bolo pôvodne postavené, naplánované, zacielené.

Pápež František nám pripomína, že v každom novom človekovi ktorého stretáme, môžeme uvidieť originálnu a novú podobu Boha. A ja by som chcel dodať: aj novú šancu na Jeho chrám. Som Bohu vďačný za to, že my – Jeho individuálne chrámy – sa schádzame, aby sme vo vnútri chrámov z kameňa vytvárali spoločný Boží chrám – Cirkev. A tu vnímam ešte naliehavejšie pravdu, ktorú vo svojom komentári k dnešnému textu pridáva komentátor Silvano Fausti. Totiž že Boh, človek a chrám sú 3 skutočnosti, ktoré sa navzájom zrkadlia a majú rozličné podoby podľa obrazu, ktorý má človek o Bohu. Ak je Boh len ten, ktorý má všetko v rukách a nad všetkým vládne, potom človek ktorý sa mu chce podobať (veď je k tomu nakoniec pozvaný) sa usiluje byť rovnako mocný; a chrám ktorý vytvára sa neraz stáva miestom neslobody a útlaku. Ak ale je Boh aj niekto, kto sa darúva a slúži, potom človek, ktorý sa mu usiluje podobať je pokorný; a chrám, ktorý tvorí je miestom spoločenstva a lásky.

Aký je chrám do ktorého chodíš Ty? A myslím, že rozumieš, že sa nepýtam na chrám postavený z kameňa. Ale na ten živý chrám zo živých ľudských kameňov. Aký chrám v sebe buduješ Ty sám? A ako jeho podoba prispieva a ovplyvňuje budovanie chrámu Cirkvi? Keď dnes budeme každý v tom svojom chrámovom spoločenstve, modlím sa, že by sme sa navzájom potvrdili v identite, kým sme. A spolu s Ježišom ruka v ruke sme si ujasnili, čo nasleduje ako ďalší krok v našej snahe byť chrámom, ktorý by bol hoden Jeho Mena.