jún 262005
 

Čo je šťastie? To je Jackpot v hodnote 17 900 000 slovenských korún v hre Loto… Možno ste aj vy už videli túto reklamu. Neviem, ako presne znie, ale to nie je podstatné. Je to jedna z ukážok, ako si človek predstavuje šťastie. A určitým spôsobom to tak aj je. Je to šťastie, vyhrať toľko peňazí… Alebo skôr by som povedal, že je to časť šťastia, lebo to k úplnému šťastiu nestačí.

Pán Ježiš dnes hovorí tiež o šťastí, o odmene.

Záleží mu na tom, aby bol človek šťastný. Veď on – Boh – je šťastný tiež. Chce teda, aby aj jeho stvorenia boli spokojné a šťastné. Lenže problém zase v rozmernej priepasti medzi človekom a Bohom. Človek nie vždy dokáže vnímať, lepšie povedané, nedokáže vôbec vnímať Boží pohľad, ak nemá vieru. Pomocou viery sa to dá, ale aj tak to pokuľháva, aj tak to ľudský tvor vždy nezvládne. Ježiš totiž ponúka šťastie, ktoré sa dá vidieť duchovným zrakom, šťastie, ktoré stojí človeka dosť veľa. A to najmä vtedy, keď prídu do konfliktu názory otca alebo matky a Božie zámery. Ježiš nežiada, aby sme nenávideli svojich príbuzných. Chce len, aby bol na prvom mieste Boh, nie otec ani matka ani bratia a sestry, ani nič pozemské, iba on. Keď Boh volá, treba ho počúvať, aj keď s tým nie všetci súhlasia. Ak radšej dám na ľudské mienky, môže sa stať, že ma to Božie šťastie nestretne. Ale ak počúvnem Boha, sľubované šťastie určite dosiahnem.

Jestvujú najmenej dva dôvody, prečo sa Božia odmena viac oplatí, ako to sľubované ľudské šťastie. Keď si zoberieme spomínanú reklamu, tak všetci veľmi dobre vieme, že nie je to určené pre každého. Podáš si lístok – tú Športku alebo niečo podobné, ale to ešte nie je záruka výhry. Môžeš vyhrať a nemusíš. Avšak to, čo sľubuje Pán Ježiš, je pre každého. Tam nejestvuje lotéria. Ak sa snažíš, šťastie budeš mať určite. A nielen chvíľkové, ale stále, trváce, večné. To je ten druhý dôvod, pre ktorý sa viac oplatí mať šťastie v tom, čo ponúka Boh.

Čítal som jednu príhodu: Kňaz sa spýtal jedného mladého chlapca: „Vyzeráš tak, ako by si sa zle vyspal.“ Chlapec odpovedal: „Viete, včera som sa bol trochu zabaviť s kamarátmi na diskotéke… prišiel som domov neskoro. Ale nerobili sme nič hriešne!“ „Ja som predsa nerozprával nič o hriechu. Ak si myslíš, že to Kristus od teba včera chcel, tak je to v poriadku.“ „To je ten problém s Bohom. On nikdy nechce, aby sme sa zabavili.“ „Nie je to celkom pravda. Zabávať sa môžeme, aj vypiť si môžeme, aj zatancovať. Ale pri tom všetkom musíme mať na pamäti, že prvoradý je u nás Boh. Ani tanec ani zábava, ani otec ani matka, ani brat ani sestra, ani nič na tomto svete nemôže pre nás viac znamenať ako Boh. On musí byť prvý na tom našom rebríčku hodnôt. Potom si budem vedieť povedať, čo, koľko a kedy môžem.“

Boh teda nežiada, aby sme nenávideli pozemské veci. Naopak, treba ich milovať, pretože ich on stvoril a sú dobré. Dajme si len na jedno pozor: aby sme na prvom mieste hľadali vždy Božiu vôľu. Aby sme mali správny rebríček hodnôt, v ktorom je na prvom mieste Boh a jeho hlas. Toto je zárukou večného a trvalého šťastia. Amen.