júl 302016
 

Liturgické texty
Audio homília

Extrémne bolestivá situácia, ktorú opisuje dnešné evanjelium, je nám všetkým dôverne známa. Skoro všetci to máme v bližšej či vzdialenejšej rodine , a ak nie v našej, tak určite poznáme rodiny, ktoré sú rozdelené kvôli dedičským sporom. Tu vznikajú hlbokosiahajúce a ťažko hojiteľné rany vo vzťahoch tých, ktorých spája pokrvné puto. Aj my kňazi sa s tým pomerne často stretáme, že ľudia v takejto situácii prichádzajú za nami s prosbou o pomoc, radu, alebo aspoň vyrozprávať sa. Priznám sa, že pre mňa osobne sú to veľmi ťažké momenty.

Ešte nikdy som sa nestretol s nikým, kto by povedal, že sa sporí preto, že mu ide o tie peniaze, alebo preto, aby ten druhý nemal viac… Obyčajne obe strany sporu majú svoju pravdu, obhájenú veľmi ušľachtilými argumentmi: „Veď mne ide len o spravodlivosť, mne ide o pravdu, mne ide o to, aby som neukrátil svoju rodinu, svoje deti…“

Aj za Ježišom prišiel jeden, ktorý sa cítil byť veľmi ukrátený…

V evanjeliách čítame, že Ježiš prijímal trpiacich a pomáhal im. V tomto prípade sa však zdanlivo od ťažko trpiaceho odvracia. Odmieta zapojiť sa do boja, ktorý je dopredu prehratý: Ak v tomto zápase aj niekto vyhrá, nebude tu ozajstného víťaza: budú len dvaja porazení, pretože ostane narušený vzťah.

Obyčajne každý z nás, ktorí sme ako ukrivdení v sporoch, sa obraciame na ľudí, od ktorých dúfame pomoc, alebo aspoň vypočutie. A nachádzame ich. Vždy nájdeme dosť „priateľov“, ktorí nám ochotne či už úprimne, alebo aspoň pre uspokojenie potvrdia: „Áno, ty máš pravdu, a ten druhý by mal…“ Ježiš sa do takejto hry zatiahnuť nenechal. Odvracia sa od „ukrivdeného“.

Obracia sa však na všetkých, ktorí sú ochotní a schopní ho počúvať a prijať jeho princípy (takže ani ten „ukrivdený“ brat nie je vylúčený z Ježišovej pomoci, ak bude ochotný a schopný…).

Veľmi stručne by sme mohli Ježišovo učenie v tejto tak ťažkej a citlivej téme zhrnúť takto: Chráňte sa každej chamtivosti a lakomstva. Peniaze a majetok nemôžu byť cieľom, ony sú len prostriedkom na dosahovanie cieľa. Veď čokoľvek, čo máme, a vlastne aj to, čím sme, to nie je naozaj naše… my sme len správcovia tohto všetkého. Čo nás robí naozaj bohatými a naozaj a trvalo šťastnými je len ten majetok, čo máme uložený u Boha.

Pán Ježiš v tomto kontexte predniesol zaujímavé podobenstvo o úspešnom boháčovi. Nehovorí, že by to bol človek nespravodlivý. Asi naopak. Asi ani nebol zlý. Určite nebol lenivcom, alebo nešikovným. A predsa nebol šťastný a Pán ho tvrdo nazýva „hlupákom“. Prečo? Problémom určite nebolo to, čo sa v príbehu spomína, ale to, čo sa tam nespomína. Nespomína sa tam Boh, nespomína sa tam jeho žena, jeho deti, jeho priatelia, nikto, komu by pomohol… Je bohatý, ale pred Bohom chudobný. Je bohatý, ale sám. A to je obrovská tragédia.

A to sa môže stať každému, kto to, čo má a čím je, nezainvestuje do vzťahov.

Koľkokrát človek ostane bohatý na majetok, ale sám. Alebo e bohatý na slávu, či kariéru, ktorú vybudoval, ale ostane sám. Je bohatý na spomienky, sexuálne, či iné zážitky, ale v skutočnosti sám, bez Boha, bez človeka, bez lásky… Hlupák! Úbohý hlupák!

Niekedy sa stane, že si zapamätáme i niektoré banálne zážitky a navždy nás ovplyvnia. Pre mňa takým zážitkom bola jedna hodina náboženstva, ktorú som zažil ešte ako malý chlapec.

Náš pán farár vytiahol na začiatku tejto hodiny jednu veľkú čokoládu Študentskú pečať, položil ju pred nás a dal nám úlohu: Napíšte niečo pekné o tom, čo vidíte, pokúste sa napísať definíciu toho, čo vidíte a komu sa podarí najkrajšia definícia, ten túto čokoládu dostane. Boli sme motivovaní (vtedy bola taká čokoláda ešte vzácnosťou) a usilovne sme písali… Po istom čase sme si čítali, čo kto napísal. Boli to niektoré celkom zaujímavé diela… Nakoniec prečítal on svoju definíciu: Predo mnou je príležitosť na dobrý skutok.

Zhodli sme sa spoločne na tom, že tá jeho definícia je predsa len najkrajšia. Čokoládu dostal on, ale podelil sa o ňu s nami všetkými.

Spomienka na túto udalosť mi pomohla v živote podeliť sa už s toľkou čokoládou. Je to také jednoduché, ale je to tak veľavravný obraz: Všetko, čo máme a čím sme, je jednou veľkou čokoládou. Ibaže si ju vychutnávame sami, a tým tak veľa strácame. A oberáme sa o toľké šťastie…

Ak sa pokúsime byť objektívni, budeme musieť uznať, že náš národ sa nikdy v histórii nemal ekonomicky tak dobre, ako my teraz. Ale ešte nikdy nebol tak veľký odpad od viery a od Pána Boha. A ešte nikdy asi sa ľudia tak nesťažovali, neoplakávali, nelamentovali.

Tak máličko je medzi nami naozaj šťastných ľudí. Pár ich poznám, naozaj len pár, ale akou sú vzácnosťou. A akým sú balzamom pre moju dušu.

Pán nám dnes ponúka svoju cestu k ozajstnému šťastiu. Ale len vtedy, ak budeme ochotní a schopní počúvať ho a prijať jeho ponuku.

happy-012