jún 042006
 

Bratia a sestry,
zvlášť vy, kuchári a kuchárky, ale aj vy ostatní, skúste si v duchu predstaviť nejaký jednoduchý recept na prípravu mäsitého jedla alebo nejakého koláča… Všimnite si, že všade používate olej. Keby ste ho nepoužívali, asi by ste toho veľa nenavarili a neupiekli. Chce to olej… Muži, zvlášť opravári áut, by mi určite vedeli povedať, že do auta takisto treba olej. Keby tam nebol, motor by sa veľmi rýchlo pokazil, zadrel, a viac by nefungoval. Známe české porekadlo tiež hovorí: „Kto maže, ten jede.“ Olej je veľmi potrebný pre bežný život.

Olej však má veľký význam aj v duchovnom zmysle. Oddávna bol používaný ako symbolika prítomnosti Ducha Sv. Používal sa v Starom Zákone pri ustanovovaní kňazov alebo kráľov. Kto bol pomazaný, na toho zostúpil Pánov duch a viedol ho pri vykonávaní poslania, kráľovského, prorockého alebo kňazského (por. 1 Sam 16, 12-13 – pomazanie Dávida; 1 Kr 1, 38-40 – pomazanie Šalamúna). Túto symboliku preberá aj Nový Zákon. O Pánu Ježišovi sa hovorí ako o „pomazanom Pánovom“. Apoštol Jakub hovorí o pomazaní chorých vo svojom liste (por. Jak 5, 13-19). Symbolika pomazania olejom naznačuje teda Ducha Svätého, takže dá sa povedať že pomazanie = Duch Svätý.

Prvé pomazanie Duchom Svätým spomedzi ľudí dostal sám Ježiš Kristus. Jeho ľudská prirodzenosť je úplne pomazaná, preniknutá Duchom Svätým (porov. Lk 4, 18-19; Iz 61,1). Panna Mária ho počala z Ducha Svätého. Duch Svätý prostredníctvom anjela Gabriela zvestuje Panne Márii, že ho počne (porov. Lk 2,11). Takisto Duch Svätý pobáda starca Simeona, aby šiel do chrámu, kde práve prišli Jozef a Mária, aby obetovali Ježiša Bohu (porov. Lk 2,26-27). Keď bol pokrstený v Jordáne, zostúpil na neho Duch Svätý, to znamená, bol pomazaný Duchom Svätým (porov. Lk 3,21; 4,1). Duch Svätý teda napĺňa Krista a jeho sila vychádza z neho, keď uzdravuje a lieči (porov. Lk 6, 19; 8,46). Napokon, Duch Svätý kriesi Ježiša Krista z mŕtvych. (porov. Rim 1,4;8,11).

Osoba Pána Ježiša je teda nerozlučiteľne, neoddeliteľne spätá s pôsobením Ducha Svätého. Keďže on je náš vzor, ktorý by sme mali nasledovať, aj my by sme sa mali snažiť, aby náš život bol takisto preniknutý Duchom Svätým. Až v štyroch zo siedmich sviatostí, ktoré nám zanechal Pán Ježiš, sa vyskytuje symbolika pomazania.

Kresťan, teda človek, ktorý nasleduje Krista, má možnosť prijať pomazanie olejom hneď pri prijímaní prvej sviatosti, vlastne ešte pred ňou, pred krstom. Je to pomazanie olejom katechumenov ako súčasť exorcizmu. Exorcizmus znamená vyháňanie zlého ducha. Keďže však človek nemôže zostať prázdny, nemôže mať v sebe vákuum, musí to miesto zlého ducha zaujať niekto iný. To je práve naznačené pomazaním olejom katechumenov. Pomazanie sa robí na hrudi alebo na rukách.

Ďalšie pomazanie sa dostavuje tesne po krste, ak sa jedná o malé dieťa. Na čele je pomazané krizmou, teda sv. olejom, ktorý sa používa aj pri birmovaní. Toto pomazanie symbolizuje posilu Ducha Sv., aby novopokrstený kresťan dokázal žiť v tom, pre čo sa práve rozhodol.

Aj samotný krst je však pomazaním Duchom Svätým. Tak ako na Kristovi spočinul Duch Boží pri jeho krste, tak aj pri našom krste na nás spočíva Duch Svätý. Človek, obmytý „v prameni svätých vôd“, je vytrhnutý z moci zlého a prenesený do „náručia Ducha Svätého“.

Nasledujúce pomazanie v živote dostáva kresťan-katolík pri prijatí sviatosti birmovania. Táto sviatosť spôsobuje, že kresťan sa stáva dospelým v tom duchovnom zmysle slova. Mal by sa vedieť sám rozhodovať, čo je správne a čo nie. K tomu by mu mal pomôcť práve Duch Svätý, ktorý je naznačený pomazaním krizmou, čiže sv. olejom na čele. Biskupove slová „Prijmi znak daru Ducha Svätého“ sú potvrdením toho, že cez toto pomazanie zostupuje tretia Božská osoba a dodáva osobitné dary a milosti človeku, ktorý je rozhodnutý na základe vlastnej vôle žiť v spoločenstve s Bohom. Človek, ktorý sa takto rozhodol by mal mať teda primeraný vek, aby dokázal byť naozaj zodpovednou „pristávacou dráhou“ pre Ducha Svätého… Cieľom výchovy ako takej je doviesť človeka k zodpovednému rozhodovaniu. Ak sa človek je zodpovedne rozhodovať, vtedy je správne vychovaný, vtedy je dospelý. Ak sa vie zodpovedne rozhodnúť, čo je správne pred Bohom, čo by mal robiť, aby mu to svedomie nevyčítalo, potom je dospelý v duchovnom slova zmysle a môže prijať birmovku. Každý, kto prijíma dar Ducha Svätého, má byť teda pripravený, má si formovať svoje svedomie, aby dostatočne vedel rozlišovať dobré od zlého.

Ak sa človek rozhodne svoj život zasvätiť úplne Bohu, môže to spraviť pri sviatosti kňazstva. Samozrejme, musí spĺňať určité podmienky. Po ich splnení biskup rozhodne, či ho môže byť vysvätený alebo nie. V prípade kňazskej vysviacky je kandidát znovu pomazaný, a to na oboch rukách. Opäť je to znak toho, že sa mu zveruje výnimočná úloha, aby bol tvorcom Eucharistie a aby cez jeho ruky prechádzali milosti a požehnanie na iných ľudí. Vyšší stupeň kňazskej vysviacky je episkopát, čiže vysviacka na biskupa. Tu je pomazaný kandidát na hlave. Toto je symbol toho, že má plnosť kňazskej moci, ktorú Kristus zveril svojim apoštolom, a je povolaný nielen tvoriť Eucharistiu a sprostredkúvať milosti iným, ale aj odovzdávať kňazskú a apoštolskú moc zase ďalším kandidátom na toto povolanie. Pomazanie tu teda tiež tvorí dôležitý symbol.

Naposledy môže byť človek pomazaný počas ťažkej choroby alebo pri nebezpečenstve smrti. Vtedy znova môže dostať posilu a pomoc Ducha Svätého, aby vládal znášať ťažkosti telesné, ale aj duševné. Kňaz pomaže chorého na čele a na dlaniach rúk, pričom hovorí osobitnú formulku, pomocou ktorej udelí sviatosť pomazania chorých. Vonkoncom to neznamená, že človek musí po prijatí tohto pomazania zomrieť! Nesprávny názov tejto sviatosti znie „posledné pomazanie“. Evokuje to pocit, že je to to posledné, čo môže človek zažiť tu na zemi. Preto sa mnohí bránia tejto sviatosti. Avšak názov „posledné“ môže byť odvodený práve od toho, že pri tejto sviatosti ide naozaj o posledné pomazanie olejom v živote kresťana, ktorý prijíma sviatosti. Pomazanie chorých môže človek prijať aj viackrát za život.

Pocestný raz kráčal pomaly cestou do vrchu. O chvíľu dobehol muža s oslom. Ťahali naložený vozík. Z oslíka i muža stekal pot. Muž strácal hlas, lebo sa neustále snažil povzbudzovať oslíka. Pocestný nenápadne začal zozadu tlačiť vozík. Vozík nabral rýchlosť a o chvíľku sa všetci dostali na kopec. Osol radostne zahíkal a muž od radosti zaspieval. Pocestný ukradomky odstúpil od vozíka.

Najmilšia je pohotová a skrytá láska, ktorá nikoho neurazí. Je to ruka, ktorá pomáha tlačiť. Takou skrytou a pohotovou pomocou na ceste životom je Duch Svätý, ktorého prijímame. Pomáha nám, až kým nevystúpime na vrchol, k Bohu. Vy všetci – my všetci – sme na ceste hore, na ceste k Bohu… Bohu záleží na nás, preto nám ponúka dary Ducha Svätého pri rozličných príležitostiach. Pomazanie nie obyčajným olejom, ale darom Krista a Ducha Svätého. Kým naše telo je symbolicky pomazané viditeľným (olivovým) olejom, duša sa v tej chvíli posväcuje Svätým a životodarným Duchom. Kto maže, ten jede… Platí to aj v živote s Bohom… Na koho zostúpil Duch Svätý, kto bol ním pomazaný, ten má privilégium, a teda aj silu a schopnosti žiť s Bohom a v Bohu.