feb 122017
 

Nikto z nás sa neteší životu, ktorý je statický ako voda, ktorá nemá odtok ani prítok. Aj z prírody vieme, že taká voda sa rýchlo pokazí. A myslím, že môžeme povedať, že statický život nám málo chutí. Boh nám však daroval život, v ktorom je plno dynamiky. Dnes chcem poukázať na jednu z nich: dynamiku cez zákon k Láske.

V prvom čítaní nás možno prekvapí slovo Sirachovca: „Ak chceš, môžeš plniť prikázania.“ Naozaj je to len o tom ak chceš? Koľkí chceme, a to celkom úprimne. Aj to mnohokrát skúšame. Ale keď sa nám to mnohokrát nepodarí, tak zneistieme, začneme pochybovať, ospravedlňovať sa, že to nejde. A vieme to dať aj do slov z Biblie. Napríklad nám pomôže sv. Pavol a jeho list Rimanom: 7 kapitola: „Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.“ Rim 7,15-25.

Je v tvojej moci zostať verným… – pokračujem Sirachovec a to nás môže trochu zviesť z cesty, lebo si človek začne namýšľať, že to dám vlastnou silou. A hoci oheň a voda sa zdajú byť nezameniteľnými a život a smrť jasne odlišnými, propaganda zla, a naša vlastná znížená schopnosť vidieť nás často vedie k omylom netušených rozmerov.

Skúsenosť s propagandou alebo podvratnou činnosťou zla by som prirovnal k obrazu keď k nám prišli Rusi v roku 1968. Tak naši ľudia obracali smerové tabuľky, aby aspoň na chvíľu poblúdili a neprišli tak rýchlo a ľahko tam, kam chceli. A zlo to robí podobne. Veľakrát obracia naše smerovníky k dobru, ktoré sme si v minulosti nastavali a nenápadne ich nasmeruje tak, že by sme zišli z pravej cesty.

Áno, je teda v „našej“ moci zostať verným ale na to potrebujeme dobre rozumieť múdrosti, ktorá sa nám dnes predkladá v evanjeliu. Ponúka nám využiť jednu z Božích dynamík života.

„Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa. Mt 5, 17-22

Dnešné evanjelium je súčasťou reči na hore. V nej nájdeme nielen „magnu chartu“ Božieho kráľovstva, ktorá hovorí že Božie kráľovstvo je štýl života, kde Boh je Otec, človek syn alebo dcéra a zároveň brat alebo sestra všetkých ľudí. Ale zároveň aj počujeme o pokušení človeka vytvoriť svoje ľudské kráľovstvo (niekedy aj s nálepkou náboženskou) kde sa žije bez Otca, bez bratov v samote proti všetkým.

Ježiš potvrdzuje to, čo aj my vieme: Zákon je dobrý: prikazuje to, čo prispieva k rastu života a zakazuje to, čo život kazí. Tu by všetci právnici spokojne prikyvovali hlavou. Ale hneď dodáva aj to, že Zákon nikoho nespasí! Ak mu máme rozumieť ako vychovávateľovi a pedagógovi, niekomu kto na človeka dohlada, kým dorastá, tak keď človek dorastie, k čomu vlastne dorastie?

Dorastie k tomu, že si uvedomí, že vlastnou silou a mocou nikdy zákon nebude vedieť ani môcť v úplnosti dodržať. A tak teda hlavným výchovným momentom je prejsť od potreby Zákona, ktorý zostáva dobrým k potrebe Spasiteľa – ktorý nás zachraňuje.

Riešením nie je zrušiť zákon. To je to najľahšie. Veď zrušenie zákona by spôsobilo chaos a prevrátenie hodnôt dobra zla. Tým sa myslím zaoberá anarchizmus. A ten hlása svet bezvládia, kde sú všetci rovní, kde nikto nerozkazuje, kde moc neexistuje, kde sa všetko robí dobrovoľne. Ale je zrejmé, že by takýto „dynamizmus“ viedol ku deštrukcii a chaosu.

Ježiš neprináša koniec Zákona a Prorokov ale stáva sa ich cieľom. Naplnením. Aj cirkev nehlása Zákon ale evanjelium – radostnú zvesť. Židia majú Zákon a na ňom postavené budovanie vzťahu medzi človekom a Bohom. My kresťania máme evanjelium. Radostnú zvesť o „prílišnej spravodlivosti“ Syna, ktorý miluje ako Otec. A tým neprestupuje zákon. Láska nerobí nikomu zle, preto naplnením Zákona je láska (Rim 13,10)

Viac krát sa nám opakuje: počuli ste, že bolo povedané verzus ale ja vám hovorím (6 krát aj keď nie  v dnešnom evanjeliu). Ježišov zákon nie je nový, nové je jeho naplnenie: nikto ho predtým totiž nepredkladal ani nezachovával spôsobom ako Syn milujúci Otca. A to je tá múdrosť, o ktorej dnes hovoríme. To je súčasť Božieho dynamizmu. Pri zákone záleží aj na tom, ako sa predkladá a ako sa zachováva. Ak sa predkladá Otcovsky, rodinne, ako otec milujúcim deťom, ktorému záleží na spoločnom dedičstve – tak je to iné ako vydávať zákony autoritársky, cudzo, úradne, oficiálne.

Ježiš tu nevystupuje ako zákonník, ktorý nám dopodrobna čosi diktuje a to ešte prísnejšie, než sme to počuli predtým. Veď sa zaoberá nielen skutkami ale aj úmyslami. Jeho slová sú „radostná zvesť“ o tom, čo v nás Boh chce konať skrze slová, ktoré majú moc. Moc urobiť to, k čomu boli povedané alebo poslané. A tiež nás pozýva, aby sme sa na 2 dosky prikázaní Desatora pozerali so srdcom „syna“ – Božieho dieťaťa. Lebo táto identita nám dáva moc zachovávať zákon nie silou zákona, ale silou Ducha v nás.

Pozrime sa na to podrobnejšie: Ježiš otcovsky a bratsky vysvetľuje, že zabiť niekoho sa dá nielen fyzicky. Prípravou na to, je hnev ako vražda srdca – určitá vnútorná dynamika, ktorá vedie proti druhému človeku. Keď popriem svoje bratstvo s ním – prestávam byť ja synom Otca. Zabíjam to v sebe. Povedať niekomu hlupák – všetkým vojnám predchádza propaganda, ktorej cieľom bolo očierniť nepriateľa, zničiť jeho dôstojnosť, akoby ani nebol človekom: vyjadrenie „šváby“ v Rwande a výsledok? za 100 dní roku 1994 – 800 tisíc mŕtvych, príbuzní, batoľatá, ženy, starci…

Výraz bohapustý blázon je výrazom démonizovania tých, ktorými pohŕdame tak, akoby ľudia boli samotným zlom. A tu mi prichádza na um múdrosť vyjadrená aj poľským kňazom Jerzym Popieluszkom. Keď ho sledovali „tajní“ a chystali proti nemu úklady povedal: nebojujem proti obetiam zla, ale proti zlu!

A takto podobne Ježiš odkrýva aj ďalšie spomenuté oblasti: život druhého, úcta k druhému pohlaviu, manželské spolužitie, hovorenie slova a pravdy a tak ďalej.

Nech nás jeho pohľady na prechod cez zákon ku Láske, ktorá je naplnením zákona vedie ku životu, ktorý má svoju dynamiku, svoju chuť. Boh nám ukazuje naše možnosti. Prekračuje nás a napĺňa nás. Povzbudzuje nás: Buďte dokonalí,  žite naplno, lebo takéto sú Vaše možnosti.