jan 042009
 

Každý z nás asi pozná rozprávanie o Babylonskej veži: vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová. Ľudia našli v  krajine Senaár rovinu a povedali jeden druhému: „Poďme, postavme si mesto a  vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba. Tak si postavíme pomník a neroztratíme sa po zemi. Tu zostúpil Pán aby videl mesto a vežu ktoré stavali ľudia a  povedal: „ Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého.“ A takto ich Pá n rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať… (porov. Gn 11, 1-9).

Túžba ľudí spojiť sa s nadprirodzenom je pevne zapísaná v ich vnútri. Každá doba si stavia svoju „babylonskú vežu“, každá doba chce dosiahnuť najvyššie. V jej základoch je vždy pýcha, pelagianizmus a neopelagianizmus. Vedomie, že ja si vystačím sám, sám si vybudujem raj, nepotrebujem nikoho. Keď sa obzrieme späť do dejín uvidíme tam obrovské množstvo rumovísk, rozostavaných veží, systémov a projektov, ktoré mali byť rajom… Niektorí z tých starších ešte na vlastnej koži pamätajú „rajské slasti“ jedenej takejto babylonskej veže, jedného systému, ktorý chcel všetko spraviť bez Boha. Budúcnosť žiaľ nie je oveľa ružovejšia, pretože sa začína čosi budovať, čosi iné, na prvý pohľad lepšie a krajšie, ale tiež bez Boha a tak odsúdené na zánik…

Oproti týmto projektom stojí projekt Boží, ktorý nás nenechal samých, ale ponúkol nám cestu k výšinám. Začal stavať vežu ale odhora dole. Inak sa ani nedalo. Dal nám znamenie: panna počala a porodila syna a dali mu meno Emanuel. Počala z Ducha Svätého, počala „zhora“. Duch Svätý na teba zostúpi… Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami – pripomína nám evanjelium druhej nedele po narodení Pána. Narodil sa ako dieťa, obriezkou sa začlenil do Abrahámovho potomstva, ale patrí všetkému ľudu – to nám hovorí jeho Epifánia. Priťahuje všetkých, ktorí sa vo svojej pýche pri stavbe Babylonskej veže museli rozísť. On všetkých spája, jeho svetlo osvecuje každého človeka. Nie všetci však prijmú jeho lásku a ponuku – hovorí nám o tom útek do Egypta a povraždenie neviniatok. Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi

Slovo, ktoré sa stalo telom je teda opakom Babylonskej veže. Je to Božia veža, ktorú vo svojej láske začal stavať sám Otec. Začal ju stavať, aby spojil nebo so zemou, pretože naopak – pri všetkej ľudskej snahe – sa to nedalo. Začal ju stavať, aby nám všetkým bolo raz navždy jasné, že bez Boha nikto nevybuduje raj na zemi. Ani východ, ani západ. Že ak chceme čosi vybudovať nemôže to byť ani z vôle tela, ani z vôle muža, akokoľvek silného a vplyvného, ale že to môže byť jedine z Boha…