júl 092006
 

Hovorí sa, že bol raz jeden sochársky majster, ktorý otesával obrovský kus mramoru. Často za ním chodil jeho malý priateľ, asi desaťročný chlapček zo susedstva. Rád sa díval na jeho prácu a sledoval ako sa pomaly, pomaly z mramoru vynára postava. Nakoniec majster prácu dokončil. Jeho malý priateľ sa zadíval na sochu a spýtal sa ho: ako si vedel, že v tom kuse kameňa je taká krásna mama s dieťaťom…

Otázka chlapca je veľmi pekná a keď ju prenesieme do duchovnej roviny, veľmi veľa nám môže povedať. Namiesto sochárskeho majstra si môžeme dosadiť nášho Nebeského Otca, ktorý má k nám veľkú, nekonečnú lásku a tou ako dlátom sa snaží „vytesať“ z nás ľudí. Jeho láska k nám je provokácia. Chce nás vyprovokovať k odpovedi, chce aby sme na jeho lásku odpovedali svojou láskou a robí všetko možné aby sa mu to podarilo. On verí, že v nás čosi je. Verí v dobro kdesi v húšti človeka, ako poznamenáva Rúfus. Posielal k nám ľuďom najskôr prorokov a vedel, že často nepochodia, ale napriek tomu ich poslal: Syn človeka – čítame v Ezchielovi – ja ťa posielam k Izraelovým synom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne… Sú to synovia s bezočivou tvárou a zatvrdnutým srdcom. Ja ťa k nim posielam… A oni, či už ťa počúvnu, alebo odmietnu – lebo je to odbojný dom – ,nech vedia, že bol uprostred nich prorok…

Božia láska k nám ľuďom je taká, neúnavná, vytrvalá. Vie, že je to ľud s bezočivou tvárou a zatvrdnutým srdcom a predsa dáva ešte možnosti. Choď a prorokuj a provokuj, otesávaj tie kamenné srdcia a prebuď v nich život a lásku ako odpoveď na moju lásku.

A keď ani to nepomôže pošlem k nim svojho Syna. Viem, že aj na toho sa budú mnohí pozerať s predsudkami. Ani toho neprijmú: Vari to nie je tesár…? Do akej školy vlastne chodil…? A pohoršia sa na ňom a vyženú ho zo svojho mesta. Viem, ale napriek tomu ho posielam, pretože milujem tento svet a chcem ďalej  provokovať tých, ktorí sa vyprovokovať dajú. Chcem otesávať, odstraňovať, odklínať zo studeného mramoru egoizmu, sebectva, skutočného človeka, ktorý sa vie darovať, ktorý sa vie obetovať. Moja láska k vám je taká. Nevzdáva sa. Ide do krajnosti.

Pekný príklad pre nás, ktorí niekedy tak ľahko nad inými mávneme rukou a povieme si: z tohto človeka už nič nebude. Bolo by dobre učiť sa za sochárov, provokatérov, ktorý svojou láskou vedia vyprovokovať dobro vo svojom blížnom.