jan 062015
 

AI:   A je po sviatkoch! Ešte dnešný deň pobudnú zamestnaní doma a zajtra šup do práce. Deti síce majú o jeden deň na relax viac, ale vo štvrtok už nastúpia do školy. Zmenilo sa niečo počas tých dvoch týždňov? Sme v niečom iní? Okrem toho, že sme nejaké to kilo pribrali… Oddýchli sme si? Utužili naše vzťahy? Nielen rodinné, ale aj náboženské. V priebehu dvoch týždňov sme sa zúčastnili minimálne 6 (s dneškom) slávnostných bohoslužieb? Čo nám to dalo pre náš život?

KE:   Nechcem tu robiť nejaké spytovanie svedomia, ani štatistiku zážitkov. Len som sa znovu zamyslel, kde, kedy a ako prežívame svoje náboženstvo. Presnejšie kde, kedy a ako počúvame Boží hlas. Jeho oslovenie pre náš život… Inšpiráciou mi boli hlavné postavy dnešného sviatku. Mužovia, ktorých nazývame mudrci, či králi, v origináli „magoi“.

DI:   Bola astrológia ich zamestnaním, či len koníčkom? Bola púť do Izraela v ich živote výnimkou, alebo podobne riešili aj iné svoje pozorovania a objavy? Nevieme. Podobne ako nevieme ani ich presný počet, i keď tradícia hovorí o troch. Jednu vec však môžeme tvrdiť takmer naisto. Totiž, že pozorovanie hviezd u nich nebolo náhodné. Bolo to niečo takmer každodenné. Podobne ako pre nás práca, do ktorej zajtra takmer všetci, okrem dôchodcov, nastúpime. Boh ich teda oslovil výnimočným, zvláštnym javom pri všednom, rutinnom zamestnaní. A toto oslovenie domysleli nielen sami, ale aj s kolegami, teda v kolektíve, mohli by sme povedať pracovnom tíme.

PAR:   A toto sa mi zdá jeden z dôležitých odkazov dnešného sviatku do nášho života. My totiž často žijeme v predstave, že Božie oslovenie, jeho hlas je niečo úplne výnimočné. Preto aj hľadáme výnimočné, napríklad pútnické miesta, keď ho chceme počuť. Alebo aspoň výnimočné chvíle. Nerobíme nesprávne. Najmä keď hľadáme chvíle ticha, v ktorých sa jeho osloveniu dokážeme otvoriť, v ktorých ho vieme počúvať. Veľmi dobrým prostriedkom v tomto smere sú napríklad dni duchovného sústredenia, duchovné cvičenia. Máme skúsenosť s počúvaním jeho hlasu i cez svoje vnútro, i cez Sväté Písmo, ba i cez hlas Cirkvi, napríklad cez kazateľa, či spovedníka. Je to dobré a vedie nás to bližšie k Bohu. Ale zdá sa, že to nie je všetko. Že Boh nás môže, ba i chce osloviť aj cez našu práce, cez našich spolupracovníkov. Nie je to niečo automatické, ani každodenné. Ale je to súčasť jeho taktiky. Medzi tzv. znamenia čias, cez ktoré tiež hovorí, totiž patrí i dnešný systém práce.

MY:   Naši predkovia, obrábajúci zem, si často uvedomovali svoju závislosť na mnohých skutočnostiach. A čo nevedeli ovplyvniť svojou prácou, zverovali do Božích rúk. Krásne to bolo napríklad pri obednom zvonení na Anjel Pána, keď sa odložili hrable, či motyky, zastavili kone, zložili čiapky a ruky zopäli k modlitbe. Viedlo to k uvedomeniu, že život nie je len o práci, upozorňovalo ich, že túto práce treba posvätiť a že aj táto práca ich vedie k Bohu. My dnes takéto zamyslenia „nestíhame“. Čo ale neznamená, že by sme nemali myslieť, zamýšľať sa, o čom to celé je. Veď práca, i tá naša, je nielen o zarobení peňazí, ale aj o posvätení nášho života. O vydávaní svedectva pred kolegami. O láske k tým, ktorým chceme náš zárobok priniesť, teda k našej rodine. A v neposlednom rade nás môže priviesť i k uvažovaniu o Bohu a jeho zámeroch so svetom, ľudstvom, so mnou.

ADE:   Ak sme teda po sviatkoch duchovne obohatení, nemusí to znamenať, že od zajtra prestaneme rásť a sledovať vo svojom živote Boží hlas. Ak budeme robiť svoju prácu najlepšie ako vieme a ak budeme pri nej otvorení na Božie oslovenie, aj ona nás môže obohatiť. Či už cez reflexiu, uvažovanie nad vecami, ktoré robíme, či cez kolegov, či cez niečo výnimočné. Je totiž pravda, že ten, ktorého narodenie sme oslávili, je všadeprítomný Boh. A teda je s nami nielen v chráme, nielen pri modlitbe a zažatej svieci, nielen pri čítaní Svätého Písma, ale aj v našej práci. Amen.