jún 072009
 

Jedným z najdôležitejších rozmerov nášho trojjediného Boha je spoločenstvo lásky a osôb – model pre nás v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Pre kresťanov Najsvätejšia Trojica je primárnym symbolom spoločenstva, ktoré spája rôznorodosť v ňom obsiahnutá. Ak má naša viera základy v tomto trojičnom tajomstve, ktoré je v zásade tajomstvom spoločenstva, potom všetko naše pozemské úsilie a všetky naše aktivity musia byť zamerané na budovanie ľudského spoločenstva, ktoré je odrazom bohatého trojičného života Boha.

Dnešná pasáž čítania z Deuteronómia je výborným východiskovým bodom na skúmanie hĺbok tajomstva Najsvätejšej Trojice. Pristavme sa na chvíľu u Mojžišových slov povzbudzujúcich a vyzývajúcich ľud Izrael: „Odtiaľ budeš hľadať Pána, svojho Boha, a nájdeš ho, keď ho budeš hľadať z celého srdca a z celej duše. Keď budeš v biede a keď sa ti na konci časov vyplnia všetky tieto veci, vrátiš sa k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať jeho hlas. Lebo Pán, tvoj Boh, je milosrdný Boh; neopustí ťa a nezahubí a nezabudne na zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom“ (4,29-31). Celá pasáž hovorí o špeciálnom vzťahu medzi Bohom a Izraelom a spája jedinečnosť zvláštneho povolania Izraela s jedinečnosťou Boha Izraela. Potom v sérii rétorických otázok sa Mojžiš, ktorý dobre vedel, že iba Pán samotný je Boh, pýta ľudu Izrael na jeho Boha: „Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou, odvtedy, keď Boh stvoril človeka na zemi, a (dozvedaj sa) od jedného kraja nebies po druhý; či sa stalo niečo také veľké ako toto a či bolo počuť niečo podobné, že by bol ľud tak počul hovoriť z ohňa hlas Boží, ako si počul ty, a zostal si nažive! Alebo pokúsil sa nejaký Boh prísť a vybrať si národ spomedzi národov navštíveniami, znameniami a zázrakmi, v boji, rukou silnou a zdvihnutým ramenom, za veľkých hrôz, celkom tak, ako to urobil Pán, váš Boh, kvôli vám v Egypte pred vašimi očami?! Ty si to videl, aby si sa naučil, že Pán je pravý Boh a okrem neho iného niet“ (4:32-35).

Vyslanie učeníkov

Majestátna scéna rozlúčky na záver Matúšovho evanjelia (28,16-20) nám rozpráva o Ježišových posledných chvíľach na zemi a o veľkom poslaní pre Cirkev: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (19-20). Veľké apoštolské poslanie je službou, ktorá je pastoračná: „choďte teda, učte všetky národy“; liturgická: „krstite ich“; prorocká: „naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“; a je zaručená a zabezpečená blízkosťou Pána až do skončenia sveta. Táto scéna poskytuje predchuť konečného slávneho príchodu Syna človeka (Mt 26,64). Vtedy sa jeho víťazstvo zjaví všetkým, teraz sa odhaľuje iba jeho učeníkom, ktorí sú poverení ohlasovať ho všetkým národom a prinášať im vieru v Ježiša a počúvanie jeho prikázaní. Odkedy vzkriesenému Ježišovi patrí všetka moc (Mt 28,18], dáva jedenástim príkaz poslania, ktoré je skutočne univerzálne. Oni majú urobiť učeníkov vo všetkých národoch. Krst je prostriedkom vstupu do spoločenstva Vzkrieseného, do Cirkvi. „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“: toto je možno najjasnejšie vyjadrenie viery v Najsvätejšiu Trojicu v Novom zákone. Táto formula ukazuje predovšetkým účinok krstu, jednotu pokrsteného s Otcom, Synom a Duchom Svätým.

Trojičný jazyk

Jazyk Otca a Syna je vzťahový jazyk a pripomína nám, že pre Boha ako aj pre nás, stvorených na podobu Boha, vzťah a spoločenstvo sú primárne. Boha už nemožno viac definovať tým, čo robí, ako ani nás. Boh je Bytie, nie konanie, tak ako my sme ľudské bytosti a nie ľudské konania. Toto je otázka teológie, ale pri všetkej dobrej teológii, je to aj praktická otázka. Definovať vnútorný život Boha v Najsvätejšej Trojici v zmysle aktivity Boha vedie k definovaniu ľudí, stvorených na podobu Boha, rovnakým spôsobom. Tí, čo si volia hovoriť „V mene Stvoriteľa, Vykupiteľa a Udržiavateľa“ sa mýlia v definovaní Boha funkciou a nie osobou. Boh je živá osoba, ktorá existuje v intímnom vzťahu s nami. Náš Boh je večný, pevný. Náš Boh nie je sám. Boh je komunikácia medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Toto je hlboké tajomstvo, ktoré nám liturgia pripomína na slávnosť Najsvätejšej Trojice: nevýslovná realita Boha a spôsob, akým sa nám toto tajomstvo odovzdalo. Najsvätejšia Trojica slávi pokoj a jednotu božských osôb, v ktorých pokračuje „kruhový tanec“ lásky – „perichoresis“ v gréčtine. Táto jednota je tancom života a vzťahov a dokáže obsiahnuť všetky aspekty ľudského života.

My musíme neustále zápasiť o túto jednotu a pokoj Boha, Ježiša a ich životodarného Ducha – pokoj, ktorý nám teologická rozprava nikdy neposkytne. Teológia je síce absolútne potrebná, no urobili by sme dobre, keby sme sa viac modlili a viac Boha milovali, ako sa pokúšali určovať a definovať nášho trojjediného Boha! Útechu máme v tomto: dokonalé chápanie nie je potrebné pre lásku.

Počúvajme známu modlitbu sv. Kateríny Sienskej z jej Dialógu o Božskej Prozreteľnosti: „Večný Boh, večná Trojica, ty si urobil Kristovu krv takou vzácnou skrze účasť na tvojej božskej povahe. Ty si tajomstvo také hlboké ako more; čím viac ťa skúmam, tým viac nachádzam a čím viac nachádzam, tým viac ťa skúmam. Ale nikdy sa neuspokojím; to čo prijmem, vždy bude vo mne vyvolávať túžbu dostať viac. Keď naplníš moju dušu, pocítim ešte väčší hlad a cítim stále väčší hlad po tvojom svetle. Nadovšetko túžim uvidieť teba, pravé svetlo, takého, aký skutočne si.“

Láska sa nikdy nedokáže zbaviť fascinácie zo záhadných aspektov milovaného. Toto je náš prístup k Najsvätejšej Trojici. Boha musíme milovať stále viac. Pomodlime sa na túto slávnosť, aby sme boli uchvátení do zjednocujúceho a zmierujúceho pôsobenia Božieho Ducha Svätého. Rastúca Božia sláva je toto progresívne zjavovanie Najsvätejšej Trojice. Mnoho ráz v našom živote prežívame toto zjavovanie a prítomnosť trojjediného Boha skrze hĺbku lásky, komunikáciu a vzťah s inými ľuďmi. Náš Boh je bohatý vo vzťahu, komunikácii a láske ku všetkým ľuďom. Tento Boh nám podáva model toho, o čom je celá dynamika trojičného života – o komunikácii, vzťahu a hlbokom cite. Kvalita nášho kresťanského života sa zakladá na napodobňovaní vnútorného života Najsvätejšej Trojice. Základom našej viery v Najsvätejšiu Trojicu je dialóg, komunikácia a „tanec života“. Hoci možno zápasíme s pochopením Najsvätejšej Trojice, po každý raz, keď urobíme znamenie kríža, berieme ju vlastne do svojich rúk. Slová vyslovené nad nami pri krste sa stávajú slovami, ktorými sa sami požehnávame v mene Najsvätejšej Trojice. V tom spočíva význam tohto jedinečného jedného Boha v troch osobách.

Dnes vám ponúkam modlitbu na dnešnú slávnosť a na budúci týždeň:
Sláva tebe, Otec, ktorý si mocou svojej lásky stvoril svet a vyformoval si nás na svoj obraz a na svoju podobu. Sláva tebe, jediný splodený Syn, ktorý si vo svojej múdrosti vzal na seba našu ľudskú prirodzenosť, aby si nás priviedol do Božieho kráľovstva.
Sláva tebe, Duch Svätý, ktorý si nás vo svojom milosrdenstve posvätil v krste. Ty pôsobíš, aby si v nás utváral nový začiatok každý deň znovu.
Sláva tebe, Najsvätejšia Trojica, Ty si vždy bol, ty si a vždy budeš rovnako veľký Boh až do konca vekov.
Uctievame ťa, chválime ťa, vzdávame ti vďaky, pretože si láskavo zjavil hĺbku svojho tajomstva nehodným, pokorným, maličkým. Daj, aby sme kráčali vo viere a radostnej nádeji až do dňa, keď budeme smieť žiť v plnosti tvojej lásky a naveky kontemplovať to, čo tu na zemi veríme: Boh je Otec, Syn a Duch! Sláva ti!

Nech Najsvätejšia Trojica – v nevýslovnej dobrote a tajomstve – nás učí a vedie do života, ktorý je naozaj náš – aby sme rástli v „Božej láske, ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5).

zo Zenitu preklad Mgr. Zuzana Gluchichová