jan 162016
 

Viete, čomu sa venuje taký patológ? Vždy som si myslel, že patológ pitvá mŕtve ľudské telá. Až kým som sa s jedným z nich nezoznámil a on mi vysvetlil, že pitvami sa zaoberajú súdni lekári, ale že patológ väčšinu času trávi nad mikroskopom a pozoruje a vyhodnocuje vzorky, odobraté z tela človeka. Keď by sme sa do takého mikroskopu zahľadeli my, naša reakcia by mohla byť asi takáto: zaujímavé, úžasné, krásne… Keď tam však hľadí skúsený patológ, on vidí oveľa viac: Vidí, či je všetko v tele v poriadku, alebo či tam niečo chýba, prípadne prevyšuje… Podobne keď hľadíme na snímky z ďalekého vesmíru z Hubblovho teleskopu… My môžeme len obdivovať a žasnúť, ale odborník tam vie prečítať oveľa viac, číta tam neuveriteľné veci, čo sa v diaľke udiali…

A dosť podobne môžeme obstáť aj pri čítaní či počúvaní Božieho slova… Nielen naša slabá viera, nielen nedostatok teologického vzdelania, ale aj naša obrovská časová a kultúrna vzdialenosť od autora napísaného textu nám bránia, aby sme s ľahkosťou pochopili celú hĺbku (alebo aspoň hĺbku) jeho posolstva. A zvlášť výrazný je tento problém u evanjelistu Jána, ktorý sa oveľa viac, ako na presnosť opisovaných udalostí, sústredí na teologické posolstvo pre nás…

Poďme sa teraz bližšie pozrieť na posolstvo príbehu z Kány, ktorý sme práve počuli.

Kľúčom k správnej interpretácii tohto rozprávania je veta, ktorou vysvetľuje význam danej udalosti sám evanjelista, keď píše: „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil tak svoju slávu.“ Teda nejde o zázrak, ale znamenie… A isto nie je náhodou, že sa to stalo práve na svadbe. A práve vo forme premenenia vody na víno. Mohol predsa urobiť úžasnejší zázrak, ako napríklad vzkriesiť mŕtveho. Veď premenenie vody na víno môže napodobniť aj šikovnejší kúzelník – iluzionista. A predsa sa Ježiš rozhodol pre takúto cestu, lebo má veľkú symbolickú výpovednú hodnotu… Vzťah Boha k svojmu vyvolenému ľudu je v Písme viackrát pripodobňovaný ku vzťahu ženícha k svojej neveste. Ježiš prichádza na takúto svadbu a mnohí si ani nevšimli, že tu niečo chýba. Nemajú vína… Víno je symbolom radosti. Náboženstvo funguje, príkazy sa dodržiavajú, zákazy sa rešpektujú… Ale chýba čosi podstatné, chýba obsah… A len Ježiš môže doplniť to, čo chýba…

Bolo tam šesť nádob, určených na rituálne očisťovanie. Šesť je v biblickej reči číslom nedokonalosti, chýba jedna k dokonalej sedmičke… Tie nádoby boli z kameňa, ako aj tabule zákona, ktoré dostali Izraeliti na Sinaji. A tieto nádoby boli prázdne… Náboženstvo založené na príkazoch a zákazoch už bolo vyprázdnené… Máme skúsenosť: aj manželstvo môže pretrvať, i keď sa vytratí láska, tá iskra, ten náboj… Ale nie je to ono…

Ježiš tie nádoby káže naplniť vodou… Dodržiavanie pravidiel v náboženstve má svoje miesto… Ale až Ježiš sem prináša radosť z toho pravého vzťahu nového ľudu božieho – teba nevesty k svojmu ženíchovi, teba Kristovi.

Manželstvo môže pretrvať, i keď sa vytratí láska – ale nie je to ono.

A teraz je tu čas, aby sme si my položili otázku, či sa aj nám nestalo niečo podobné, či sme sa nedopracovali k náboženstvu dodržiavania príkazov a zákazov, v ktorom však chýba víno radosti, iskry a nadšenia… víno ozajstného osobného vzťahu milovanej nevesty s milujúcim ženíchom… Bez radosti to nie je ono, čosi podstatné chýba… Takéto náboženstvo nenadchne mladých, takéto náboženstvo nepriláka hľadajúcich, neobráti neveriacich…

Je to ako v tom dobre známom príbehu, v ktorom do dediny prišiel cirkus. Ľudia už boli zhromaždení v stane a čakali na predstavenie. Zrazu v zákulisí vypukol požiar. Principál povedal klaunovi: „Ja zabehnem po hasičov, ty choď varovať ľudí, aby sa rozutekali a zachránili…!“ Klaun vyšiel do manéže a začal kričať, no ľudia si mysleli, že je to súčasťou vystúpenia a dobre sa na ňom bavili. A čím viac kričal, tým viac sa ľudia smiali… Až to skončilo tragédiou… Ak sa my pokúšame hlásať radostnú zvesť evanjelia, ale sami neprekypujeme radosťou a sme tak málo presvedčiví, ako klaun, varujúci ľudí. Zachovávajme prikázania a zákazy, plňme nádoby vodou, ale náš živý a osobný vzťah k Ježišovi a radosť z neho vyplývajúca nech premieňa túto našu vodu na víno. Nevychladnime, a potom sa budú ľudia čudovať, že sme zachovali dobré víno pre celú svadbu a prídu sa pýtať, čím to je… A potom budeme môcť vydať svedectvo, ktoré bude prijateľné a prijímané.

Milí priatelia, prajem vám veľa veľa duchovnej radosti od Pána.