Meniny oslavuje , zajtra má meniny

Bez vína to nie je ono

Bez vína to nie je ono
16.01.2016 mklimant

Viete, čomu sa venuje taký patológ? Vždy som si myslel, že patológ pitvá mŕtve ľudské telá. Až kým som sa s jedným z nich nezoznámil a on mi vysvetlil, že pitvami sa zaoberajú súdni lekári, ale že patológ väčšinu času trávi nad mikroskopom a pozoruje a vyhodnocuje vzorky, odobraté z tela človeka. Keď by sme sa do takého mikroskopu zahľadeli my, naša reakcia by mohla byť asi takáto: zaujímavé, úžasné, krásne… Keď tam však hľadí skúsený patológ, on vidí oveľa viac: Vidí, či je všetko v tele v poriadku, alebo či tam niečo chýba, prípadne prevyšuje… Podobne keď hľadíme na snímky z ďalekého vesmíru z Hubblovho teleskopu… My môžeme len obdivovať a žasnúť, ale odborník tam vie prečítať oveľa viac, číta tam neuveriteľné veci, čo sa v diaľke udiali…

A dosť podobne môžeme obstáť aj pri čítaní či počúvaní Božieho slova… Nielen naša slabá viera, nielen nedostatok teologického vzdelania, ale aj naša obrovská časová a kultúrna vzdialenosť od autora napísaného textu nám bránia, aby sme s ľahkosťou pochopili celú hĺbku (alebo aspoň hĺbku) jeho posolstva. A zvlášť výrazný je tento problém u evanjelistu Jána, ktorý sa oveľa viac, ako na presnosť opisovaných udalostí, sústredí na teologické posolstvo pre nás…

Poďme sa teraz bližšie pozrieť na posolstvo príbehu z Kány, ktorý sme práve počuli.

Kľúčom k správnej interpretácii tohto rozprávania je veta, ktorou vysvetľuje význam danej udalosti sám evanjelista, keď píše: „Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil tak svoju slávu.“ Teda nejde o zázrak, ale znamenie… A isto nie je náhodou, že sa to stalo práve na svadbe. A práve vo forme premenenia vody na víno. Mohol predsa urobiť úžasnejší zázrak, ako napríklad vzkriesiť mŕtveho. Veď premenenie vody na víno môže napodobniť aj šikovnejší kúzelník – iluzionista. A predsa sa Ježiš rozhodol pre takúto cestu, lebo má veľkú symbolickú výpovednú hodnotu… Vzťah Boha k svojmu vyvolenému ľudu je v Písme viackrát pripodobňovaný ku vzťahu ženícha k svojej neveste. Ježiš prichádza na takúto svadbu a mnohí si ani nevšimli, že tu niečo chýba. Nemajú vína… Víno je symbolom radosti. Náboženstvo funguje, príkazy sa dodržiavajú, zákazy sa rešpektujú… Ale chýba čosi podstatné, chýba obsah… A len Ježiš môže doplniť to, čo chýba…

Bolo tam šesť nádob, určených na rituálne očisťovanie. Šesť je v biblickej reči číslom nedokonalosti, chýba jedna k dokonalej sedmičke… Tie nádoby boli z kameňa, ako aj tabule zákona, ktoré dostali Izraeliti na Sinaji. A tieto nádoby boli prázdne… Náboženstvo založené na príkazoch a zákazoch už bolo vyprázdnené… Máme skúsenosť: aj manželstvo môže pretrvať, i keď sa vytratí láska, tá iskra, ten náboj… Ale nie je to ono…

Ježiš tie nádoby káže naplniť vodou… Dodržiavanie pravidiel v náboženstve má svoje miesto… Ale až Ježiš sem prináša radosť z toho pravého vzťahu nového ľudu božieho – teba nevesty k svojmu ženíchovi, teba Kristovi.

Manželstvo môže pretrvať, i keď sa vytratí láska – ale nie je to ono.

A teraz je tu čas, aby sme si my položili otázku, či sa aj nám nestalo niečo podobné, či sme sa nedopracovali k náboženstvu dodržiavania príkazov a zákazov, v ktorom však chýba víno radosti, iskry a nadšenia… víno ozajstného osobného vzťahu milovanej nevesty s milujúcim ženíchom… Bez radosti to nie je ono, čosi podstatné chýba… Takéto náboženstvo nenadchne mladých, takéto náboženstvo nepriláka hľadajúcich, neobráti neveriacich…

Je to ako v tom dobre známom príbehu, v ktorom do dediny prišiel cirkus. Ľudia už boli zhromaždení v stane a čakali na predstavenie. Zrazu v zákulisí vypukol požiar. Principál povedal klaunovi: „Ja zabehnem po hasičov, ty choď varovať ľudí, aby sa rozutekali a zachránili…!“ Klaun vyšiel do manéže a začal kričať, no ľudia si mysleli, že je to súčasťou vystúpenia a dobre sa na ňom bavili. A čím viac kričal, tým viac sa ľudia smiali… Až to skončilo tragédiou… Ak sa my pokúšame hlásať radostnú zvesť evanjelia, ale sami neprekypujeme radosťou a sme tak málo presvedčiví, ako klaun, varujúci ľudí. Zachovávajme prikázania a zákazy, plňme nádoby vodou, ale náš živý a osobný vzťah k Ježišovi a radosť z neho vyplývajúca nech premieňa túto našu vodu na víno. Nevychladnime, a potom sa budú ľudia čudovať, že sme zachovali dobré víno pre celú svadbu a prídu sa pýtať, čím to je… A potom budeme môcť vydať svedectvo, ktoré bude prijateľné a prijímané.

Milí priatelia, prajem vám veľa veľa duchovnej radosti od Pána.