aug 302015
 

AI:   Viete si predstaviť život bez zákonov, bez pravidiel? Teenageri, puberťáci po takom živote možno túžia, ale zrelý človek zo skúsenosti vie, že sa to nedá. Už keď 2 ľudia niečo spolu robia, musia si určiť, ako to budú robiť, čo ktorý z nich vykoná a čo zrealizuje ten druhý. „Ja robím toto, ty rob to“. Keď ľudia spolu žijú pod jednou strechou, v jednom byte, postupne vzniká „x“ pravidiel tohto spolužitia. Ak nie, vzniká „x“ hádok. Každý vzťah, každá rodina má svoje pravidlá, svoj systém života. Nemusí to byť napísané, ale to existuje.

Podobne má pravidlá – dohodnuté a spísané – každá hra, každý šport, každý pretek. Čím je spoločenstvo väčšie, tým sú pravidlá dôležitejšie. Krásne to vidíme na veľkej rodine motoristov, či ešte väčšej komunite účastníkov cestnej premávky. Bez dopravných pravidiel by to bol asi iný chaos.

Už starí Rimania mali príslovie: „dura ex, sed lex“. Zlý (hlúpy) zákon, ale zákon. Bez neho to nejde…

KE:   O zákonoch (avšak nie zlých)  bolo aj dnešné 1. čítanie. Bol to úryvok z knihy Deuteronómium, teda z „druhého zákona“. Je to v poradí piata, posledná kniha „Tóry“, Mojžišovho zákona. Mojžiš sa v nej znovu odvoláva, že zákony, ktoré dáva Izraelitom nie sú jeho, že ide o Božie prikázania. Teda múdre a dobré, ktoré Židom zaistia život v zasľúbenej zemi, ako sme počuli v úvode.

DI:   Naozaj je to tak? Prečo sa Boh do toho starie? A naozaj je to Jeho dielo? Dal aspoň inšpiráciu? Alebo Mojžiš predkladá svoje poznanie a kamufluje, že ide o Božiu vôľu, aby si zvýšil autoritu? Osobne si myslím, že to je Božie dielo. Prečo? Dva dôvody:

  1. On je predsa Stvoriteľ, teda autor, pôvodca človeka. Keď urobíme nejakú vec, vieme, na čo sa používa. Ak sa používa inak, neosoží, alebo aspoň nie naplno. Ba dokonca môže škodiť. Napríklad zemiaky, bez ktorých si dnes nevieme predstaviť slovenskú kuchyňu, sú v Európe len 500 rokov. A niektorí naši predkovia si po ich privezení z Ameriky mysleli, že treba jesť plody – jedovaté zelené bobule! Alebo pažitku pôvodne používali len ako ozdobnú plodinu. Až neskôr sme objavili jej chuť. Boh vie, na čo sme tu, vie ako máme žiť, aby sme prežili ako jednotlivci i spoločenstvo a aby každý dosiahol svoj cieľ, ktorým je nebo.
  2. On je zodpovedný za svoje dielo, ktorého vrcholom je človek. V obraze stvorenia sa po každom dni Boh pozerá na svoje dielo a konštatuje, že je to dobré, po stvorení človeka však hovorí, že je to veľmi dobré. Urobil nás na svoj obraz, sme Jeho deti. A ako zodpovedný rodič vysvetľuje, určuje úlohy, chce nás dobre vychovať, aby sme boli šťastní. Keď rodič povie: „Robte čo chcete“, to nie je o slobode, ale o nezodpovednosti a lenivosti, neochote trápiť sa s dieťaťom a pre dieťa. Boh taký voči nám nie je. Preto nám svojim zákonmi ukazuje, ako máme žiť.

PAR:   Tak to, myslím, chápal i Mojžiš, ktorý inšpirovaný, oslovený Bohom tieto zákony Izraelu predkladal. Vedel, že sa podľa nich oplatí žiť. Preto hovorí: „budete múdri a rozumní“ aj v očiach iných ľudí a národov. Lebo dať dobré pravidlá nie je jednoduché a ľahké. Napozajtra máme Deň ústavy. Na jednej strane to v štáte oslavujeme, na druhej neustále novelizujeme a uvedomujeme si množstvo nedostatkov. Ľuďmi dané pravidlá života sa neustále menia. Jednak preto, že sa menia okolnosti a poznanie a jednak preto, že sa menia záujmy mocných, tých ktorí tieto zákony tvoria. Žiaľ často nie na všeobecné blaho, ale ako im vyhovuje. Práve preto Mojžiš hovorí o Božej blízkosti svojmu národu a z nej prameniacich zákonoch. Vy máte zákony od inej autority, podľa ktorých sa všetkým oplatí žiť. Čo potvrdzuje i Ježiš.

MY:   A predsa Židia a ani my často podľa týchto zákonov nežijeme, nedodržiavame ich, alebo aspoň nie všetky a naplno. Prečo?

Jedno z vysvetlení je, že neveríme. Je to otázka viery. Nielen, že Boh existuje, ale že nás má rád, že nám chce dobre, že nám ukazuje, ako budeme šťastní  a samozrejme, že veci vidí lepšie ako my, že im rozumie. My chceme šťastie dosiahnuť inak, ako hovoria Jeho prikázania. O tom hovorí obraz pokúšania v raji: „Budete ako Boh“, budete určovať pravidlá. Ako často naletíme. Určujeme pravidlá správania sebe aj iným. Ale to nie je cesta do neba, ani k ľudskému šťastiu na zemi. Najväčší diktátori, otcovia národov, obdivovaní a určujúci svoje pravidlá, urobili väčšinou najviac zla. Pravidlá pre život človeka, ľudskej spoločnosti sú dobré len vtedy, keď sa opierajú o Božie pravidlá. Pričom ani netreba citovať Bibliu. Stačí rešpektovať prirodzený zákon, svedomie. Veď Desatoro je vpísané do nášho srdca.

 ADE:   Možno by sme dnes mohli ukončiť výzvou, aby sme sa modlili za našich zákonodarcov. Mestských, krajských, slovenských i Európskych. Ale pozrime sa i na seba. Verme Bohu! Stvoriteľovi, Otcovi a Zákonodarcovi, ktorý najlepšie vie, čo potrebujeme. Neopúšťajme jeho cestu, jeho pravidlá pre život, lebo len tak budeme šťastní na zemi a dosiahneme i šťastie večné. Amen.