jan 222006
 

Stretli sa zástupcovia rozličných remesiel a začali sa medzi sebou dohadovať, ktorí z nich boli prví. „Prví sme boli my,“ – prehlásili stolári, „pretože keď Noe staval koráb, už sme tu museli byť.“ „Musíme vám oponovať“, tvrdili murári, „pretože keď sa stavala babylonská veža, už sme tu boli my.“ „Najprvší sme my“, hrdili sa záhradníci, „pretože sa bolo treba starať o kvety už v Raji a to sme robili my.“ Zdalo sa, že je rozhodnuté. Tu sa však prihlásili elektrikári a jednoznačne povedali: „Prví sme tu boli my, pretože keď Pán Boh povedal: nech je svetlo, my sme už museli mať natiahnuté káble.“

Na prvý pohľad anekdota, ktorá zosmiešňuje Sv. písmo. Čím viac však nad tým všetkým premýšľam, tým viac som presvedčený, že to nie je iba vtip, ale podobenstvo, ktoré skrýva obrovskú pravdu. O čo ide?

O totálny výsmech ľudskej dôležitosti. Nie sme my ľudia náhodou takýmito „božími elektrikármi“? Nemyslíme si aj my, že bez nás to nepôjde, že Pán potrebuje naše káble, aby mohol svietiť? Nepredpisujeme Bohu, ako má svietiť a ako má pôsobiť jeho milosť? Pane Bože, veď čo by si si pomohol bez našich káblov, bez našich projektov. Pane Bože, takto pôjdeš a takto budeš pôsobiť. My ti to vyznačíme, my ti to ukážeme. Nezdá sa nám, že žijeme v Cirkvi, ktorá je pretechnizovaná a prekáblovaná a nezdá sa nám, že kdesi v zákulisí počuť tichý Boží smiech nad touto našou ľudskou dôležitosťou?

Zdá sa, že evanjelizácia prvej Cirkvi sa uberala úplne iným smerom. A Boh chcel, aby sa uberala iným smerom. V evanjeliu tretej cezročnej nedele nám pripomína dôležitú vec. Za svojich učeníkov si vybral prevažne rybárov. A chcel z nich urobiť rybárov ľudí. Našťastie, že si nevybral elektrikárov. Elektrikári majú všetko naplánované a prepočítané. Rybár nepozná svoju cestu po mori a pastier nechodí iba vychodenými cestičkami. Rybár nevie, kam ho vietor zaženie, a preto ide vždy inou cestou. Cestou toho, ktorý aj po mori cestu vymeral. Cestou hľadania Božích plánov.

Vyhlasujeme nevyhnutnosť rekvalifikácie. Treba sa vrátiť k rybárstvu. Nemôžeme, aj keby sme veľmi chceli, hovoriť Pánovi: Ukážem ti cesty, ako máš pôsobiť. Náš rozhovor s ním má byť presne opačný. Taký ako je v žalme dnešnej nedele: Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch…