mar 022008
 

Milí bratia a sestry,
všimnime si ešte raz v tomto dlhom evanjeliu pár viet zo začiatku: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať.“

V týchto necelých dvoch veršoch sa skrýva odpoveď na časté otázky, ktoré si človek dáva pri ťažkostiach. Ak sa nám nedarí, zvykneme sa pýtať: čím som zhrešil alebo čo som spravil, že sa mi to stalo? Prečo to Boh dopustil? Nakoniec, pýtali sa to aj samotní Ježišovi učeníci – kto sa previnil – on alebo jeho rodičia? Ani oni v tom nemali jasno, nechápali Boží plán. Ježiš im však hovorí, že utrpenie a ťažkosti nie sú vždy následkom hriechu. Boh ich môže zoslať na nás aj z iného dôvodu, ktorý nám nemusí byť zjavný. V tom mu musíme len dôverovať, že nič sa nedeje zbytočne. On má dôvody, pre ktoré dopustí na nás aj ťažké chvíle. Človek z evanjelia bol slepý preto, že Boh chcel cez svojho Syna ukázať na ňom svoju slávu. Už dopredu mal plán, ktorý teraz uskutočnil.

Ďalšia pozoruhodná vec, ktorá sa skrýva v týchto dvoch veršoch, je Ježišova poslušnosť Otcovej vôli a jeho iniciatíva konať dobré skutky. Hovorí „dokiaľ je deň, musíme konať dobré skutky… ide noc…“ Obrazne povedané, deň je náš život, ktorý žijeme, alebo príležitosti, ktoré máme. No nastane noc, keď nebude už príležitostí, keď náš život skončí, a už nebudeme môcť pracovať. Zostane nám len to, čo sme si cez deň odpracovali.

Nech je náš život teda preniknutý dôverou v Boha, že všetky situácie – aj problémy a utrpenia sú súčasťou Božieho plánu. Nech je preniknutý aj poslušnosťou voči Bohu, aby sme konali dobré skutky, kým máme čas. Nezatvárajme si oči pred Božou vôľou. Boží Syn otvoril oči slepcovi, učeníkom a pokúšal sa o to aj u farizejov. A chce, aby sme aj my videli. Chce nás vyviesť z tmy do svojho obdivuhodného svetla. Amen.